Písal sa rok 2002 keď som si kúpil prvé skialpy. Pochválil som sa Dežkovi a on ma hneď pozval na narodeninovú akciu Hrebeň N.Tatier. Vyrazili sme vlakom a autobusom do sedla Čertovica a odtiaľ tradične na skialpoch cez Lajštroch a Kumštové sedlo na Štefaničku. Druhý deň sme pokračovali cez Ďumbier na Kamienku pod Chopkom. Zoznámil som sa s novými kamarátmi a nálada, hlavne zásluhou Dežka, bola výborná, počasie super a výhľady nádherné.

Nečudo, že som sa snažil absolvovať všetky prechody, ktoré Dežko organizoval. Na niektorých sme boli len dvaja, ale keď Dežko na Štefaničke zobral do ruky gitaru, kamarátov bola zrazu plná chata. Spomínam si na jeden ročník, keď prevažná časť hostí bola maďarskej národnosti a keď Dežko spustil „Add Ide a Didit“, poldecáky začali pristávať na našom stole. Zábava nemala konca-kraja a my sme mali čo robiť, aby sme si zachovali aspoň akú-takú dôstojnosť.

Budeš mi chýbať Dežko, aj Tvoje pesničky.