Prešlo vyše týždňa, stránka pripravená a márne čakám na nejakú momentálne nezamestnanú múzu čo by ma pobozkala k napísaniu príbehu. Celé to vypuklo spontánne po stretnutí s klipom o novom cyklomoste medzi Poroszló a Tiszafured. Pred dvoma rokmi keď sme tam boli to bol 7 km dlhý nepríjemný úsek pomerne úzkou dvojprúdovou frekventovanou cestou bez krajnice. Vyriešili to luxusne, ak mám dobré informácie, behom jednej zimy.

Expedíciu tvoria tri autá, Linus s Helenkou, Heňa s Mišom a Petrom a Ľubo so Zuzkou a mnou. Po prechode na druhú stranu hľadáme vhodnú pláž kde hodláme zanechať dievčatá pod dozorom Linusa. Istota je istota. Predsa len na plážach sa pohybuje množstvo sexuálnych predátorov, že? Hľadanie nie je náročné, plážov a pridružených občerstvovacích staníc je tu neúrekom. Zúri sezóna naplno.

Lúčime sa a vyrážame ďalej. Teraz už v zúženej zostave Mišo, Ľubo, Peter a ja. Na nás dozerá Heňa. V okolí sa občas môžu vyskytnúť aj vnadné predátorky. Teplota stúpa až k teplote varu, aspoň teda pocitovo. Opatrne nastavujeme rýchlosť tak aby v tom slabulinkom protivetre to optimálne ochladzovalo. Profil terénu je extrémne náročný. Každá zastávka k doplneniu tekutín je spojená s downhillom z hrádze a potom náročným výstupom nazad. So skromnosťou sebe vlastnou podotýkam, že tieto extrémy zvládam bez cudzej pomoci. Ostatným účastníkom expedície sa to viac menej darí tiež. Sme na seba patrične hrdí.

Bufetík na odbočke k Tiszaderzs pred dvoma rokmi bol svedkom zúfalého zápasu o dve posledné dávky držiek na paprike (tím sa choval úctivo k Linusovým a mojim šedinám a nechal nás zvíťaziť). Tentoraz k zápasu nedošlo. „Nemáme kuchára, ale poobede budú pečené ryby.“ Nemáme času nazvyše, čakajú nás ďalšie dobrodružstvá.

Začíname sa otáčať na sever. Najprv prechod hrádzou a zastávka v Kiskore na obed. Trocha náročné čakanie ale neodchádzame hladní. Smerujeme na sever a vietor sa tiež otočil. Asi. Aspoň to tak pociťujeme, že zase duje proti nám. Našťastie len mierne.

Západná strana jazera je trocha vyhradená rybárom ale aj tu je živo i keď tých preplnených pláží je menej. Sem je povolený aj vjazd autami za príslušný poplatok ale stretávame ich len niekoľko. Rybári v tomto čase ešte chytajú ryby (teda aspoň to o sebe tvrdia). Tých pár áut čo stretávame tu na hrádzi sa chová veľmi ohľaduplne. Žiadne problémy.

Ešte jedna zastávka. Sarud. Doplňujeme palivo a vysielame signál na druhú stranu, že sa blížime k uzavretiu okruhu. Pred nami je Poroszló a za nami pekný okruh, pekný deň. Krátka prezentácia a vyhodnotenie strát. Všetci prežili. Trocha sa otrasieme, káva, palacinky a pripravujeme sa k odchodu. Je stále modrá obloha, skoro bezvetrie a horúčava.

Asi po hodinke jazdy, kdesi v oblasti Miškolca sa to prudko mení. Už pred tým sme videli kdesi pred nami čierňavu ale teraz to udiera naplno. Hlavne vietor. Koruny stromov sa nakláňajú skoro do horizontálnej polohy akoby nám chceli ukazovať smer. Zuzka za volantom prvý náraz vetra zvláda a ale napriek tomu, že sme plne naložení – traja s bikmi, ten bočný náraz cítime. Skrátka LTT (len tak tak) sme to stihli.

Ešte záverom poďakovanie. Kdesi ešte za krásneho počasia som naznačoval, že ma nemusia doručiť až domov. Som veľký a samostatný, trafím. Ale nebesá zasiahli zlomom počasia, že som ten nápad príliš nepripomínal a dúfal, že Zuzka čo mala v hrsti vládu nad volantom si naň nespomenie. Moje modlitby boli vyslyšané. Takže Ľubo (cestou tam) a Zuzka (cestou nazad) – vďaka za dopravu!

Príbeh spísal Pišta.