Opakovane si už pár rokov robím chute navštíviť túto oblasť. Ak by sa dalo v čase keď sa tu zhromažďujú desaťtisícové kŕdle vtákov k odletu alebo pri návrate. Facebook hlási až 160 000 žeriavov.

V svojej naivite sa domnievam, že zopakujeme Caesarov slávny výrok Veni vidi vici. Hneď úvodom priznávam, že sme ich videli päť – aj to len cestou pri príchode z auta. Buď už dleteli alebo sa snažia nekaziť biznis miestnym sprievodcom čo vás ku nim za 7000 Ft per kopoňa privedú. Ale divé husi nesklamali. Poďme zaradom.

Štart máme dohodnutý od pumpy Slovnaft v Barci. S Linusom štartujeme čosi pred pol šiestou – blikáme ako vianočné stromčeky a dúfame, že nestretneme nikoho so zvyškovým alkoholom od včera. Na pumpe si dávame kávu a postupne registrujeme príchody jednotlivých posádok. Boris s Norom, Jaro s Kocim, Marek s Gabikou a náš dopravca Ľubo.

Už sme skoro komplet. Chýba Ľubo. Za chvíľku volá a oznamuje, že akýsi ****t mu zaparkoval pred garážou a nevie sa dostať von. Rozbehne sa asistencia polície, podľa Ľuba veľmi ústretová ale nakoniec sa objavuje dotyčný dobrák a po krátkej intenzívnej výmene názorov uvoľňuje cestu.

Problémy sa podriaďujú zákonu o triplicite prúserov, takže Boris oznamuje, že behom noci sa mu odobral mobil do večných lovíšť a oživil, čosi staršieho a má zo sebou len hlúpy telefón. Aspoň predpokladám, že ak smartfón je múdry telefón, tak ten predošlý je hlúpy.

Tretí prúser sa neobjavuje a postupne štartujeme smer Poroszló. Borisovci sa ešte musíia ubytovať – idú na dva dni, takže idú dopredu a berú zo sebou aj ďalšie dve autá. Medzitým je tu Ľubo nakladáme a štartujeme ideme tiež.

Poroszló, ranná káva, usalašíme sa na parkovisku a vybaľujeme. Objavujú sa dvaja zlatí strážcovia prírody a vrtiac chvostíkmi nás vítajú. Tento odskok obsahuje nevhodné výrazy a neodporúča sa nezrelým čitateľom a dámam. Toto bol pravdepodobne ten tretí prúser.

Túra začína prejazdom úseku Poroszló – Tiszafured v dosť hustej doprave. Niektoré časti sa dajú prejsť po zbytkoch pravdepodobne pôvodnej vozovky čo vedie paralelne. Sú tu pekné pohľady do okolia ale treba sa sústrediť aj na premávku. Takže to pravé začína až na cyklotrase od cyklocentra v Tiszafurede. Už je to lepšie a definitívne zážitky štartujeme v prístave. Bufetík funguje, riešime ranný chlad welcom drinkom a vynikajúcim langošom.

Pátrame po Borisovi a zisťujeme, že nás predbehol, ale nie je ďaleko tak sa vracia a konečne je tím pohromade. Krajina okolo je pestrá. Vodná hladina je prerušovaná močarinami, šachorinou a ostrovčekmi. Sľubovaný vietor je skoro nebadateľný a teraz fúka do chrbta.

Nasleduje zastávka v ďalšom prístave a už sa patrí doplniť pitný režim. Ľubo – zberateľ kávových šálok, sa pokúša prehovoriť obsluhu, že čo ak by akože polámal šálok a uhradil škodu. Návrh sa neprijíma, ale dostáva do daru jeden menší ale musíme sľubiť, že sem aspoň dva roky budeme chodiť. Môžeme prisľúbiť bez začervenania, pretože Linus s Ľubom sa už dohovárajú, že by sem na budúci rok došli s rodinami. Sľubujem, že sa pridám ak mi budú pomáhať nasadať a zosadať z biku.

Ďalšia zastávka je už pred Abádszalokom. Prichádzam k pultu ak si dobre pamätám posledný a z ponuky si vyberám pivo a držkový paprikáš – ten milujem. Linus sa pridáva. Postupne zisťujeme, že sú len dve porcie, dokonca tá druhá je baraní paprikáš a ostatní môžu prípadne počkať až bude dovarené halászlé. Takže my sa s Linusom napchávame (na polceste si meníme taniere) výbornými paprikášmi pokiaľ ostatní posedávajú vonku nad pivom. Čo sa dá robiť.

Pokračujeme ďalej. Boris objavuje spôsob ako dobyť jazero Tisza. Potom sa už otáčame sa okolo južného okraja jazera a je tu Kiskőre. Pociťujem záväzok nakŕmiť zbytok výpravy a po chvíľke blúdenia uličkami nachádzame fungujúcu reštauráciu. Ak som si dobre všimol halászlé, či dali chutil.

Mal fúkať slabnúci severný vietor a naozaj slabol – bol skoro neciteľný, takže trasa pokračuje v pohode. Na tejto strane pribudli rybári. Ak si dobre pamätám na druhej strane ich bolo menej. Zaujímavé je, že pravdepodobne po zaplatení poplatku sa smie na hrádzu autom – bolo ich pomerne dosť ale chovali sa veľmi ohľaduplne. Raz za čas boli kontrolné miesta. Stĺpiky až po vodu a les aby sa to nedalo obísť a rampy zo snímačmi ŠPZ.

A zase jeden prístav, posledné zabezpečenie pitného režimu a pomaly okruh končí. Ešte prezentácia (zľava doprava)Ľubo, Noro, Pišta, Boris, Gabika, Koci, Linus, Jaro a Marek. Ako som spomínal žeriavy sú buď preč alebo kdesi ďalej v puste. Divé husy sa nám ale predviedli v plnej paráde. Vo vzduchu ale aj kráválom kdesi na ostrovčekoch opodial.

Ešte káva hlavne šoférom v Poroszló a už len návrat. Dážď čo bol na podvečer hlásený nás stretáva kdesi pred Barcou, ale v Košiciach neprší. Začne až neskôr večer. Bolo parádne.

Príbeh spísal Pišta.