Sú trasy, ktoré bez debát pokladám za srdcovky. Zážitkom, výhľadmi, náročnosťou ... toto je jedna z nich. „Objavili“ sme ho v roku 2006 dokonca v decembri. Odvtedy je málo rokov čo by sme to vynechali. Skôr než niekto zabŕdne upozorňujem, že e-bajkom tam chodím až po osemdesiatke.

Obvykle to vypukne spontánne. Aj teraz sa nečakane ozval Karči či nevyrazíme. Pre istotu kontrola počasia a dohodnuté. Plánovaný vlak s odchodom 8:07 má už vyčerpanú kvótu pre dôchodcov tak volíme odchod o hodinu skôr. Rozdiel v cene hodláme investovať do pitného režimu.

Štrba, prekvapujúco je už dosť teplo ale naša obľúbená retrosocialistická krčma už nefunguje. Pivo pod dohľadom láskavého pohľadu prezidentov Gottwalda, Zápotockého, Novotného, Svobodu aj Husáka (dúfam, že nebudem obvinený, že som niektorého z tých dobrákov vynechal) chutievávalo obzvlášť.

Štartujeme a o to viac sa tešíme na Tatranskú Polianku. Úsek starou cestou pred Mengusovce je síce ešte stále frekventovaný ale myslím, že bezpečne široký. Potom už frekvencia dopravy po Štôlu je v pohode a nasleduje príjemný úsek od odbočky po Cestu slobody zabezpečený závorami (tá horná síce už má vyjazdený objazd). Nasleduje kúsok po Polianku buď singlíkom vedľa cesty alebo rýchlejšie slušnou krajnicou hlavnej cesty.

Kultivovaná kaviareň, bo ponúka aj čapované pivo, zabezpečuje pitný režim pred zahájením stúpania. Kedy ako, tento rok stretávame cestou hore len jedno auto a pri návrate dve. Počasie je láskavé a v pohode sa dostávame na Sliezsky dom. Hore je slnečno a ak by nefúkalo bolo by aj teplúčko. Nie silný ale citeľný vietor chladí a niet príliš závetria, no dá sa. Elegantná nabíjacia stanica pre e-bajky ponúka asi päticu nabíjacích káblov s rôznymi koncovkami, samozrejme na môj proletársky Bafang nič. Našťastie šetril som a mám ešte 54% čo bohato postačí na návrat do Popradu.

Štartujeme dole. Staré zlaté časy keď som to tu jazdil fullom. Krásne to kopírovalo nerovnosti a šetrilo ruky. Ako vravievam – som chudobný dôchodca a tak ani kvalitná vidlica a tvrdé zadné koleso. Takže príliš to púšťať nemôžem a zastávka v Polianke už zase poteší. Tentokrát si už dávame len kávu – chutí vynikajúco.

Volíme návrat zase ako sme došli po Mengusovce a ďalej cez Lučivnú a Svit do Popradu. Lístky a miestnenky na rýchlik nemáme, akosi sa mi nechce chytiť mobil a vyzerá, že stihneme osobák pred rýchlikom. V Poprade zisťujeme, že dobrá voľba ešte len odchádza meškajúci predošlý rýchlik. Osobný chytáme na chlp.

Pred Košicami má Karči dobrý nápad. Vystupujeme v Ťahanovciach, vyhýbame sa tlačenici v Košiciach na stanici a v centre. Posledná zastávka na Aničke pri detskom areali a sme doma.

Príbeh spísal Pišta .