V Juhoslávii som bol prvýkrát v roku 1973. Neboli diaľnice, šli sme po pobreží autobusom až za Dubrovnik. Potom som mal dlhšiu prestávku a začali sme chodiť hustejšie. Ešte pred začiatkom môjho bicyklovania sme autom dobyli vrchol. Za celú jazdu sme stretli tri autá. Potom som začal bicyklovať, tak som sa tam vybral na bajku v roku 2012, no a teraz som si to zopakoval. Opäť bajkom. V archive som dokonca nasiel dokument o ceste hore a aj návrate.

Autom sme boli poobede a videli sme z výšav západ slnka.

Bajkom je lepšie vyštartovať čo najskôr. Teplo a autá veľmi nepomáhajú. Autá púšťajú až od 8 00, dovtedy sa dá vybudovať slušný náskok, kt. sa oplatí. Náskok je dobrý najmä teraz, keď tam otvorili  Skywalk a hnidia sa tam šoféri rôznych schopností a rôznych vehiklov.

Pitie. Už to nie je také dobrodružné ako kedysi. Počas sezóny sú prístupné rôzne občerstvovacie doky.

Ak oželiete výhľady na more Makarsku, Tučepi a ostrovy a ste bajkom dá sa vyhnúť premávke jazdou kvalitnou šotolinou.

Kto tam nebol nech tam ide a kto bol, môže tiež.

Príbeh spísal Boris.