Kráľova hoľa. Kráľovná (prinajmenšom jedna z) cyklotúr a údajne zakončená najvyšším bodom, ktorý môžeme na Slovensku legálne dosiahnuť. Môj posledný, vlastne teraz už nie posledný ale ostatný pokus som ukončil kdesi na polceste medzi Horskou chatou (vtedy ešte len verejnosti nedostupnou plechovou búdou) a vrcholom. Keď som videl ako zbytok týmu mizne ďaleko predo mnou v zatáčke a oni budú hore na mňa čakať som sa rozhodol využiť výsadu staroby a zavolal som im, že nemajú na mňa čakať, ja sa tu uvelebím a počkám na nich. Krásne teplý deň a mäkká machová postel ma rýchlo uspala. Nie nadlho. Každý dobrák čo šiel okolo ma zobudil, či nepotrebujem pomoc. V ten deň som nenávidel dobrosrdečných ľudí.

Dnes na e-biku si môžem dovoliť, ak chcem určovať tempo. Nemusia ma trápiť pomerne časté urologické zastávky, ktoré kryjem fotením. Zbytočne kryjem, napríklad Vlado zaviedol pojem „idem klajnovať“. Máme ešte jednu špecialitu. Linus naložil do auta dva e-bajky a Igor sa rozhodol, že je ešte zachovalý a môže dôjsť cyklobusom do Dobšinskej ľadovej a odtiaľ to strihne cez Pusté pole a dostihne nás na Horskej chate pod Kráľovou hoľou.

Je nedeľa a krásne počasie. V Šumiaci je natrieskané. Chvíľku blúdime než sa nám podarí kdesi v záhumní nájsť miesto na parkovanie. Vybalíme, poskladáme, upravíme vzhľad a štartujeme. O ceste v prvej etape po chatu ťažko niečo nového povedať. Ideme ideme, kukáme po okolí a v patričný čas už doplňujeme minerály na chate. Dokonalé načasovanie, za chvíľu je tu Igor. Ideálna spolupráca nedá sa nič robiť, už 16 rokov existencie Tronu, je toho viac ale na webe je to 16 rokov, nás naučilo pomerne slušne plánovať akcie.

Po chvíli sa zrazu vynorí akýsi človek a trepe sa nám do spoločnosti. Až keď sa ozve a osloví ma ho spoznávam. Tomáš, pred pár rokmi sa odsťahoval z Košíc a akosi vypadol z pamäti. Je nazad ale teraz je tu na pešej túre. Dohovárame sa na návrate do partie a pomaly štartujeme ďalej. Na vrchole sa objavuje drobný nenápadný mráčik. Než tam dôjdeme už sa rozrástol tak, že chvíľami sa nám stráca vrhol z dohľadu.

Hore sa teda zbytočne nezdržujeme. Dôvod k panike nevidíme ale na snídani v trávě to nevyzerá. Spúšťame sa dole – začína zjazdársky zážitok 12 km dlhý. Cítim sa ako ten malý chlapec za piánom . Samozrejme zjazd je prerušený na Chate. Jedenáste prikázanie velí neprejsť bez povšimnutia okolo funkčnej čerpacej stanice. Nezmar Tomáš nás pešo skratkou dostihol hore a tu to zopakuje. Nezdá sa ale musíme si na neho dávať pozor ??

Ďalší úsek do Šumiaca – hore stúpa zopár trendy e-bajkov s hrubými pneumatikami asi očakávajú sneženie. Po návrate domov sa dozvedáme, že tam bola Markíza natáčať výlet Cibulkovej. Nikto ich nepoučil, že slušný turista je poobede o tretej už dole v krčme a nie hore v daždi. My v ten čas už dobre naložení – duchom aj fyzicky v aute valíme domov.

V Mlynkoch Linus kútikom oka postrehne pred krčmou akúsi povedomú fajčiacu postavu. Je to on. Vyhnali ho s cigaretou na ulicu. Miky. Tušíme, že tam ch bude vo vnútri viac a zastavujeme. Stretnutie s Borisovou partou oslávim ďalším vyrovnaním pitného režimu, chudák Linus ao šofér sa uspokojuje s náhradným nápojom. Krátko pokecáme o dnešných hrdinských skutkoch čo sme vykonali a ideme ďalej.

Príbeh spísal Pišta.