Nemám v obľube patetické výlevy ale ak sú dni, ktoré sa dokážu vryť do pamäti, tak včerajší bol taký. Nečakane sa objavil krátky mail ... zomrel Dežko, zakladajúci člen Trónu. Prvý z nás čo sa odobral do Večných lovíšť. Dosť to trvalo, než to človek dokázal vstrebať. 70-ročný, plný elánu, chute do života aj plánov. Snažil sa vychutnávať život naplno – bike, e-bike, motorka, chata, gitara ...

Na dávnejšie dohodnutú túru sme sa zišli štyria – Boris, Igor, Linus a ja. Včerajšia udalosť výrazne poznačila atmosféru. Preto nakoniec Boris túto túru nazval Spomienka na Dežka.

Prechádzame do Ťahanoviec a pokračujeme cyklotrasou na Kostoľany. Trocha ostrejšieho stúpania cez záhradky k začiatku cyklotrasy prerušujeme na chvíľku na terase pivnice na Viniciach ku krátkemu doplneniu paliva a štartujeme cyklochodník. Pekný zábavný singel prechádza do lesnej cesty a vyvedie nás na lúky pri Hornáde a sme v Tepličanoch a Kostoľanoch.

Krátka prestávka na doplnenie paliva je skoro povinná, pretože najbližšia príležitosť bude až na Hrešnej a to je 13 km ďaleko a 500 m vysoko. Ešte kúsok medzi autami, ale pri slabej premávke, do Sokoľa a začína ozajstné stúpanie. Púšťam mladých dopredu „nech sa nehanbia“ a svojím dôstojným tempom, občas zastať a pokochať sa výhľadmi, čo pribúdajú a bez svedkov sa a trocha vydýchať ale aj tak sa postupne prebíjam ku Kráľovej studni, kde ma omladina očakáva. Pri blízkom ohnisku sa opekajú klobásky, ale neponúkajú. Upratujeme vo svojich batohoch a zberáme sa ďalej.

Krátke stúpanie na hrebeň na červenú a zase sa delíme. Boris navrhuje ešte malú odbočku na obhliadku poľovníckej chaty ale ja už tuším ako ma večer bude bolieť celý človek. Pokračujem na Hrešnú zaistiť nejaký stôl. Hygienické pravidlá, dvaja pri stole, teda dva stoly. Cestou skúšam obľúbenú vyhliadku na Vysoké Tatry ale už to začína byť zarastené a nie je ani jasný obzor.

Na Hrešnej husto ale darí sa mi zaistiť miesta. Prednedávnom sme išli s Dežkom a Linusom Hornádsku trasu. Dežko dostal defekt a my sme mu poskytovali obvyklú morálnu podporu dávajúc najavo potešenie, že defekt má on a nie my. Vypomstilo sa. Pri pokuse pokračovať zisťujem, že mám defekt aj ja. Zase sa ukázala veľkorysá povaha Dežka a ochota kedykoľvek pomôcť. Som skoro o desať rokov starší a teda nepúšťa ma k tomu a opravuje s Linusovou pomocou aj môj defekt. Nech sa odvďačím sľubujem im na Letnej záhradke po fernete – je to taký náš kultový prípitok. Nedalo sa – smú len pivo. A tak sľubujem, že pri najbližšej príležitosti ...

Najbližšia príležitosť už nedostala šancu. Zlý osud sa postavil do cesty. Takže čakám na mladých so štyrmi fernetmi. Linus dostáva svoj prisľubený a Dežkov – ten si dávame my traja Boris, Igor a ja. Minútka ticha za Dežka je úplne spontánna.

Z Hrešnej je mnoho ciest dole, ja mám najradšej dlhý parádny zjazd, ktorý vyústi v Črmeľskej doline pred Dianou. Trojica sa pridáva a užívame si zjazdík. Potom už len Starou spišskou cestou na Bankov a zase sa delíme. Boris s Igorom si idú užiť „šusterovku“ a my okolo jazdeckého areálu smerujeme na Dominikánske ku Golemovi, kde sa máme stretnúť. Neplánovane sa tu ešte objaví Laco, čo sa ide pani Golemovej pochváliť zo svojou verziou utopencov a ako odmenu od nej dostávame cesnakové posúchy vysokej kvality.

Príbeh spísal Pišta.