Kúp si zájazd rok vopred a na horu určite vystúpiš.

Niekoľko rokov som sa snažil o zorganizovanie akcie ktorej cieľom by bol výstup na najvyšší štít rakúskych Álp, na Grossglockner, s výškou 3798 mnm. Raz nebol vhodný termín alebo akosi sa nevyskladala partia kámošov, ale na jeseň 2012 mi padol do oka zájazd cestovky Rokošport a jej first ceny. Kamaráti nezaváhali a kúpili sme si ho všetci traja: Vilo, Igor a ja, teda Ľubo.

1. deň - 28.8.2013 - odchod

Cestujeme vlakom spacím vozňom z Košíc do Bratislavy. Cestovka síce vyráža zo Žiliny ale my si radšej zdriemneme a vezmú nás po ceste v Bratislave. Ráno v Bratislave leje, presunieme sa na miesto nástupu (pri Auparku), cvrkneme si slivovice, pokecáme a už sa aj nakladáme. Vyrážame, dva mikrobusy, teda 18 ľudí: dvaja sprievodcovia – Dalibor a Majo a 16 klientov.

Cesta po rakúskej diaľnici prebehla hladko a počasie sa postupne vylepšovalo. V cieli cesty, v kempe v Heiligenblute sme popoludní postavili stany a my traja sme prešli sa na pivečko do dedinky. Cestu späť sme si skrátili priamo cez potok, odolávajúc silnému prúdu vody z ľadovca, a tu sme konštatovali, že veru tá naša slivovica celkom dobre hreje.

2. deň - 29.8.2013 – príchod do tábora

Ráno pohodička, slniečko, raňajky vo vlastnej réžii. Balíme sa, ideme na aklimatizačnú túru. Prevezieme sa mikrobusmi ku tunelu Hochtor cca vo výške 2500 mnm. Našim cieľom je trojtisícovka Noespitze, 3010 mnm. Počasie je polooblačné, vo vyšších polohách pribúda snehu. Celá skupina postupujeme spoločne vrátane pani Kvetky (70+), našej spoločníčky. Išlo o ľahkú hrebeňovku s občasnými výšvihmi, ktoré bolo treba zliezť, nič náročné, aj keď občas to bolo po snehu. Vrchol sme dosiahli a po prejdenej trase sme sa aj vrátili, bez problémov a škrabancov. Ešte sme mikrobusmi zašli na vyhliadku na Grossglockner, na Kaiser-Franz-Josefs-Höhe – miesto, kam sme s Vilom a Pištom vyšli na bicykloch v júli t.r. (9.7.2013).

Večer bola v tábore „pracovná porada“ – kontrola výzbroje a výstroje a pokyny na cestu na Grossglockner.

3. deň - 30.8.2013 – aklimatizačná túra

Ráno sa presúvame linkovým autobusom po ceste Grossglockner Hochalpenstrasse ku úpätiu najväčšieho rakúskeho ľadovca Pasterzen kees. On v skutočnosti už nie až tak veľký, od roku 1850 sa intenzívne roztápa a teraz má iba polovičnú veľkosť.

Od Hotela Glocknerhaus schádzame ostro nadol na betónovú hrádzu ľadovcovej priehrady. Nasleduje prudký výstup a potom traverz na chatu Salm Hütte 2644 mnm. Tu máme malú prestávku na polievku a pivo. Už vidíme aj majestátny Grossglockner v popredí s chatou Erzherzog-Johan-Hütte 3454 mnm. Výstup na ľadovec je v cca stometrovej strmej stene s kramľami a konopným lanom, tu netreba mať závrat.

Hore na ľadovci je krásne. Pomaličky si vykračujeme, je ticho, bezvetrie, polooblačno. Na chatu prichádzame cca o 18:00. Večera a pivo, padne veľmi dobre, hlavne keď nás obsluhuje chalan zo Slovenska.

Spíme v spoločnej nocľahárni pod strechou (tzv. Lager 5) na pričniach s dekou. Ráno je naplánovaný odchod o 6:30, na vrchol Grossglocknera (3798 mnm). Nech nám praje osud a počasie…

4. deň - 31.8.2013 - Grossglockner

6:30 sa začal „útok" na horu, ale neútočíme, pokorne kráčame, je krásne slnečné ráno, mínus 6 stupňov, bezvetrie…, no super. Počiatočné problémy s odpínajúcimi sa mačkami zvládame. Sme naviazaní na jednom lane v poradí : Igor- šéf tímu, Vilo, Martin - príjemný chalan, pôvodom z Humenného, ktorý však zakotvil v Prahe a Ľubo.

Po ľadovci prejdeme k stene malého Grossglockneru, kde sme už v skale, v malom žľabe, ktorý vedie na hrebeň. Problémom je, že je tu veľa ľudí. Hlavne skupiny s horskými vodcami, sa ponáhľajú hlava-nehlava a to doslova, prebiehajú aj malé konflikty, ale dá sa … Na Malom Grossglockneri je priúzko, čaká sa. Schádzame do sedielka, to sedielko medzi Grossglocknermi nie je až tak exponované, ako sa píše. Možno nám pomáha aj zmrznutý sneh, mačky držia celkom dobre. Nasleduje prudké lezenie a sme hore, na vrchole Grossglocknera. Hurááááááá, stálo to za ten pokus, gratulujeme si …

Schádzame na chatu, tu zastávka iba na jedno pivečko a poďme nadol, lebo nás celkove čaká 2500 metrov klesania až do kempu. Na Salmhütte ďalej dopĺňame tekutiny polievkou a znova pivečkom a ide sa ďalej dole dolinou. Nohy nás už bolia od toho nekonečného zostupu. Heiligenblut sa blíži len pomaly. V kempe si dáme večeru, fantastický „víneršnicl“, pri živej hudbe majiteľa kempu, milé. A po večeri sa rozpršalo. Tak teda počasie vyšlo na jednotku, napriek hrôzostrašným predpovediam z minulého týždňa.

5. deň - 1.9.2013 – návrat domov

Ráno balíme stany, cestou sa zastavujeme aby sme si prešli známu hlbokú roklinu – Ragaschlucht v Korutánsku (povedzme ako náš Zádiel, mohutnejšie a chodník viedol po visutých lávkach nad hučiacou riavou). Pekný zážitok, vodopády, kaskády, a tak. A už len cesta mikrobusom. Cca o 18:00 sme v Žiline, stíhame večerný vlak. Nájde sa aj chvíľa na posedenie v staničnej reštaurácii, ale tu vlastne okrem piva nemajú nič pod zub. To je bieda …

Záverom poďakujem kamarátom - Vilovi a Igorovi, že sme to takto pekne zvládli, to si budem pamätať v dobrom…

Poďakujem aj cestovke Rokosport, bolo fajn.

Príbeh spísal Ľubo.