Spomienka na Joža Psotku po 40 rokoch

Jožo Psotka so spolulezcom Záhoranským vystúpili 20. mája 1981 na Káčaňdžungu 8586 m - tretiu najvyššiu horu sveta

Neustále sa zlepšujúci československí horolezci si v roku 1981 vytýčili skutočne dôstojný cieľ - tretí najvyšší vrch sveta, 8 598 metrov vysokú Káčaňdžungu. Na Piatich pokladniciach veľkého snehu, čo je približný preklad názvu vrchu, dosiahol Juzek Psotka vo svojich 47 rokoch prvý veľký, skutočný, hlavný osemtisícový vrchol. Spolu s Ľudovítom Záhoranským na ňom stáli 20. mája 1981 a bol to vtedajší čs. výškový rekord. Juzek spolu s Ľudom zavŕšili snaženie celej expedície, na záverečné chvíle pred výstupom na vrchol spomínal takto: "Noc bola celkom pokojná, pomerne dobre sme spali v piatom tábore vo výške 7 900 metrov. Vôbec sme sa obaja na tomto vrchu cítili fajn, po celý čas trvania expedície sme boli v dobrej forme a pohode. Varíme si čaj, polievku, treba sa napiť tekutiny do zásoby ako ťavy, aj tak budeme neustále smädní. Tu hore nikdy nie je dosť tekutín, človek je permanentne dehydrovaný. Na cestu k vrcholu si pripravujeme do termosky Vivasorb, vysokokalorickú bezzvyškovú tekutú stravu. Autori tejto kalorickej bomby sa iste snažili, aby bola čo najchutnejšia, ale ich snaha dopadla žalostne. Odpornejšiu žbrndu ako tento životabudič si je ťažko predstaviť. Bolo by treba zo dva litre na osobu, ale podarilo sa nám ho pripraviť necelý liter pre oboch. Keď hore všetko tak strašne dlho trvá! Obliekanie, obúvanie, varenie, všetka činnosť a pohyby sa v týchto výškach vykonávajú ako v spomalenom filme. Tu človek vlastne len živorí, žije zo svojej biologickej podstaty, nedokáže si riadne odpočinúť, zregenerovať sily, je mu dovolené nanajvýš vystúpiť na vrchol, zostúpiť z neho a ujsť z tejto výšky, ktorú volajú zónou smrti."

Psotka so Záhoranským sa dočkali, napriek silnému mrazu a kaziacemu sa počasiu dosiahli vrchol a dokázali zostúpiť do piateho a neskôr štvrtého tábora. Treba povedať, že bez použitia umelého kyslíka, čo v tom čase vôbec nebolo samozrejmosťou... Po výkone na hraniciach možností, s omrzlinami a totálne vyčerpaní, sa stávajú objektom záchrannej akcie zvyšku tímu. Napokon môže Jozef Just po výstupe do štvrtého tábora nadšene hulákať do vysielačky: "Sú živí!". Juzek sa dokázal tentokrát ešte vrátiť, o tri roky však na Mt. Evereste také šťastie nemal. Akým bolestným paradoxom bolo, že jeho telo našiel práve Jozef Just, ktorý našiel svoju smrť tiež na najvyššej hore sveta – v roku 1988 po výstupe extrémne ťažko Bonningtonovou cestou...

úryvok z článku v Sportnet, ktorý napísal Martin Belej v r. 2004

Milí, spolužiaci, horolezci, žiaci Gymnázia na Šrobárovej ulici a priatelia.

20. mája 2021, uplynie 40 rokov od výstupu vtedy 48 ročného Jozefa Psotku, najstaršieho horolezca na svete na tretí najvyšší vrch našej planéty, 8586 m.n.m. Za svoje obdivuhodné výkony sa stal horolezeckou legendou v horolezeckom svete a v Košiciach, vo svojom rodisku sa dostal i do Siene slávy. Jožo Psotka bol výnimočným športovcom, ktorý svojím životom, postojmi a vyznávanými hodnotami fair play, priateľstva a solidarity je i dnes príkladom pre nás všetkých.

Eva Mathéová – sestra a Alexander Fotul - spolužiak

Pani profesorka MUDr. Mathéová, sestra Jozefa Psotku, pri tejto príležitosti dala celebrovať zádušnú omšu v Kaplnke sv. Michala. Zádušná omša bola veľmi milá, síce málo účastníkov, ale bolo to také "rodinné stretnutie." Za horolezcov boli Jano Špakula, Vilo Fedák, Peter Mlynarčík, Vlado Kováč, zástupcovia rodiny, kámoši Košičania, aj Psotkov obdivovateľ – známy atlét Jožo Plachý. Omšu celebroval farár farnosti svätej Alžbety v Košiciach a dekan Dekanátu Košice – stred Allan Tomáš.

 

Po skončení, farárové omšove víno nás s Vilom inšpirovalo ešte na posedenie a pospomínanie v neďalekej kaviarni Kávy sveta - tam aj spolok Trón (tvorený zčasti horolezeckými pamätníkmi) príležitostne zasadá. Totiž Jožo Psotka začínal s horolezectvom v TJ Sokol (1951) ako študent gymnázia a bol potom zakladajúcim členom nášho oddielu Slávia VŠT Košice v roku 1953. Spolu s Bercim Vargom - ako prví Slováci - preliezli legendárnu Hokejku.

Text Vlado Kováč, foto Vilo Fedák, Košice 20. mája 2021