Príliš skoro! Dežko bol plný života. Ani neviem v akom poradí spomenúť – bike, e-bike, motorka, gitara ... Ešte pred týždňom vo štvrtok som ho stretol na Klatovjanke. Smeroval na schôdzu na Bankove. Ja som sa zle pripravil, tak som sa už vracal domov bo mi bola zima. Keby človek vedel, že to je posledné stretnutie určite by mi ten chlad nevadil. Na Bankove sa ich zopár zišlo. Až dodatočne sme si všimli, že Dežko pôsobí akosi unavene.

Máme za sebou množstvo spoločných zážitkov ale najviac mi v pamäti utkvela Marmolada. Dežko si ma vzal pod ochranné krídla. Vedel, že tu na ľadovci nie som doma. Skontroloval a dotiahol mačky a stúpali sme spolu. Staral sa o mňa ako o vlastného. Z návratu urobil Vilo fotku ktorá symbolizuje situáciu. Malý Pišta v opatere veľkého Dežka.

Tu z Dolomitov pochádza aj jedna z najpôsobivejších fotiek Dežka, z Vilovho objektivu.

Po rokoch nedávno, keď mi ukradli v tesnom slede dva citybiky za sebou mi ponúkol svoj už nepoužívaný trekový bicykel za viac než priateľskú cenu. Takže mám na neho pamiatku. Jazdím na ňom skoro denne a skoro denne mi bude pripomínať veľkého chlapa s ešte väčším srdcom. Chlapa čo dokázal žiť naplno do posledných svojich chvíľ.

Requiescat in pace Dežko!