|
Prvý krát som sa stretol s Dežkom na prelome tisícročia, na chate Erika, kde bol s Vladom Kováčom na bežkách a potom v roku 2003, keď som sa na pozvanie Ľuba Ridarčíka začal zúčastňovať štvrtkových strenutí v Thálii. Po počiatočných tróňackych bivakoch na Kojšovke som sa na doporučenie Dežka rozhodol kúpiť ďalšiu gitaru. Takže neskôr sme hrali v trojici aj s Vilom, ktorý hral na banjo. Potom nasledovali naše hrania na Silvestra na Kojšovke, na Štefana na Hrešnej, Rusnácky Silvester, čínsky Nový rok, stretnutia v Litmanovej, Veľkonočné čistenie hradov, hocikedy, keď sme mali chuť Causa Bibendi a medzitým skúšanie na Dežkovej chate v Sokoli, u Vila v Smolníku na chalupe alebo u mňa na chate. |
Vždy to bolo stretnutie dobrej partie ľudí, ktorí si rozumeli a radi sa bavili. Dežko bol tvorcom zábavy a jeho pričinením sa obyčajne k zábave pridávali aj cudzí ľudia. Bol si pre mňa inšpiráciou na vyhľadávanie nových pekných pesničiek, ktoré sme spolu potom hrali. Budeš mi veľmi chýbať Dežko, budeš chýbať „Kapele Trónu”, |
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}
){kind=link}