80.ročník THT sa konal vo dňoch 11.9. až 19.9.2004 na Sliezskom dome. Už tradične sme sa s Gogom zúčastnili tohoto podujatia . Pridali sa k nám aj Igor s Mišom - mladým študentom, čerstvým horolezcom, ktorý robil Igorovi parťáka.

Vo štvrtok, 16.9.2004, sme sa vyviezli s Igorovým autom až k Sliezskemu domu.

Všetci sme už vedeli, že 14.9.2004 zomrel Berci Varga, dlhoročný predseda horolezeckého oddielu TU Slávia Košice a horolezecká legenda Slovenska. S Juzekom Psotkom ako prví Slováci vyliezli „Hokejku“ v západnej stene Lomnického štítu. Okrem Miša sa nás jeho smrť bytostne veľmi dotýka.

Naším cieľom bolo zdolať Gerlachovský štít hrebeňom od Poľského hrebeňa, t.j. Martinovkou. A pretože sa nemôžeme zúčastniť Berciho pohrebu v Košiciach, túto cestu venujeme jeho pamiatke.

Boli sme tu už pred rokom, ale pre zlé počasie sme sa museli vrátiť domov bez zdolania vrcholu.

17.9.2004 o 7.00 hod. ráno štartujeme a stúpame okolo Guľatého kopca (2106 m) do Litvorového sedla (2385 m). Dole smerom do Kačaciej doliny je inverzia. Ustrojujeme sa. Dávame si sedáky, prilby a uväzujeme sa na lano.

Akú vystroj asi mali Berci a Juzek, keď liezli legendárnu „Hokejku” ?

V dvojiciach, ja s Gogom a Igor s Mišom, vyrážame smerom na Litvorovú vežu (2590 m) cez Lavínový štít na Zadný Gerlach (2630 m) . Expozícia je úžasná! Konečne sa dotýkame studeného kameňa aj keď ráno je dosť teplé a čaká nás príjemné lezenie po nenáročnom horskom hrebeni.

Západná stena Lomnického štítu je väčšiu časť dňa v tieni . Aká im asi bola zima pri rannom nástupe do Hokejky?

Pri pohľade na Tetmajerove sedlo a hrebeň je nám jasné, že budeme čakať na poradie aspoň 2 hodiny. Nejakú chvíľu sme sa oddali slneniu, no dlho sme to nevydržali. Dali sme si lano na krátko a zrýchleným výstupom hrebeňom sme dorazili na Gerlach, pričom sme obchádzali asi 10 dvojíc poctivo sa istiacich cestou na vrchol.

Koľko im asi trvalo, než doliezli na Lomnický štít ?

Urobíme vrcholové foto a hneď začíname schádzať Batizovskou próbou s vedomím, že zostupové reťaze niekto odmontoval. Obchádzame dievčenské gymnázium istené na dvoch lanách a skôr letíme ako kráčame dole k Batizovskému plesu. Odtiaľto cesta na Sliezsky dom trvala snáď celú večnosť. Gogo bol rýchlejší ako ja asi o 40 minút a Igor s Mišom dochádzajú až za tmy. Zámerne sa vyhýbam popisu cesty, pretože tá je popísaná v niekoľkých sprievodcoch po Vysokých Tatrách.

V sobotu sme sa rozhodli, že pôjdeme Granátovou lávkou pod Dvojitú vežu a skúsime na ňu vystúpiť. Ráno sa Igor rozhodne, že ostáva na chate, takže vyrážame v trojici. Na Dvojitú vežu nakoniec vyšiel Gogo s Mišom, ja som ich počkal dole kochajúc sa krásou okolitých končiarov. Neboli sme tam sami. Cez Granátovu lávku zostupovali tí, čo sem vyliezli niektorou stenou z Velickej doliny. Cesta dole okolo Opalových stien bola dosť náročná.

Na Sliezskom dome stretávame z nášho oddielu Vlada s Micum, bratom Berciho. Došli sem až poobede po Berciho pohrebe v Košiciach.

K napísaniu tohto článku ma inšpirovala spomienka Vlada, Vila a Gastona „Za Bercim“, uverejnená na stránke Trónu a tiež prezeranie archívu fotiek, čo mi pripomenulo môj sľub, že o tom napíšem do Krás Slovenska.

Varga Bartolomej, ing.1933 – slovenský horolezec 50. rokov, funkcionár. Vo Vysokých Tatrách urobil 124 výstupov (25 v zime), okrem iného 6. výstup cez Hokejku v západnej stene Lomnického štítu (1953). Pôsobil aj v Bucegi, v Rile, v Afrike - 2x Ahaggar a Keňa, v Grécku a v Julských Alpách. Bol odmenený zlatým odznakom JAMESu

Hokejka Asi 100 m vysoký skalný útvar vo V.Tatrách, v strede západnej steny Lomnického štítu (2632). Má tvar hokejky. Prenesene výstup stenou cez tento útvar patrí k prvým extrémnym tatranským výstupom (1950 F. Plšek – V.Zachoval).