Každý výživový poradca, bez ohľadu na odtieň jeho názorov vrelo odporúča konzumáciu rýb. Tu sa človeku vnucuje návšteva pekáreň rýb (vo voľnom preklade), na brehu Tisy. Čerstvo ulovený pečený jeseter, sumec či kapor už len pri pomyslení spúšťajú Pavlovovský reflex. Než sa ponorím do spisovania zážitkov patrí sa uviesť, že otvorené mimo pondelka, obzvlášť v dni pracovného voľna za pekného počasia radno objednať stôl. Pridáva sa Pali.

Ideme vlakom do Slovenského Nového Mesta. Súmestie Slovenské Nové Mesto a Sátoraljaujhely nás víta svojou symbolikou. Spomienka na transporty židov v rokoch druhej svetovej vojny, aktivity Matice Slovenskej snažiace sa prebúdzať to slovenské v kraji, pripomienka Trianonského delenia Zemplína, Švejk a jeho cesta na front či návrat pozostatkov Rákocziho silno spojeného s týmto krajom.k

Volíme cestu vlakom zo Sátoraljaujhely do Bodrogkeresztúru. Najprv nás čaká trocha nudné čakanie (ani náznak koordinácie medzi ŽSR a MÁV) ale vlak je pohodlný prispôsobený k preprave cyklistov i keď ide o rekonštrukciu postaršej súpravy. Dokonca v časti pre prepravu bikov je výzva k uvolneniu priestoru cyklistom.

Bodrogkeresztúr nás víta mnohorakým spôsobom. Stačí možno stovka metrov a je tu autoumyváreň – využívam aby som sa nemusel hanbiť za nánosy blata. Stačí 200 Ft minca. Krásne umytý bike, ma prevezie na druhú stranu trate a je tu uvítacia krčma. Doplňujeme tekutiny a luxusným cyklochodníkom sa presúvame do Tokaja, pokračujeme skrz, prekračujeme sútok Bodrogu s Tisou a pokračujeme cez Rakamaz do Timáru. Stále sa pohybujeme bezpečne oddelení od autodopravy cyklochodníkmi. V Timári nachádzame uputávku až keď nám nechýba. Trocha nás to prekvapuje ale neskôr zisťujeme, že načo, keď je tam aj tak natrieskano. Bol som tu možno pred dvoma rokmi, tak stačí jedna korekcia (otázka domorodcom) a sme na mieste.

Pečená ryba v celku sa pohybuje kdesi nad 1,5 kg takže radšej si dávame rezy sumca s hranolkami – bohatierska porcia. Donesú to na pláte dreva, príbor ... ktovie či ponúknu na požiadavku. Strelíme okom okolo a vidíme, že každý sa prehrabuje v porcii rukami a pridávame sa k rituálu. Nezvykám plýtvať takými slovami ale chuť je božská. Nech to nepreháňam s chválou tak pivo len plechovkové. Na to, že všetko čo sa tu podáva je vlastne minútka a je tu nabito sme obslúžení v prijateľnom čase.

S námahou vďaka preplneným žalúdkom sa vydávame na cestu. Zanedlho tu máme Szabolcs a tunajší unikátny zemný hrad, rozsiahle opevnenie vytvorené v čase príchodu Maďarov. Impozantné dielo vybudované primitívnym nanosením hliny v košíkoch. Pokračujeme do Balse, kde nás čaká prekročenie Tisy kompou. Bez problémov – prichádzame tesno po odchode kompy na druhú stranu ale aj tak nestrácame viac než možno štvrťhodinku. Pokračujeme cez Kenézlő, Viss – tu na konci dediny nás obdivujú pšstrosi z miestnej farmy a prichádzame k historickej prečerpávacej stanici z konca 19. storočia. Je tu samozrejme aj modernejší variant.

Tešili sme sa na pohodu jazdy hrádzou odtiaľto až do Sárospataku ale iniciatívna údržba hrádze nás zarmucuje. Dosť časté úseky posypané hrubou šotolinou nás nenadchýňajú. Už skôr sme sa dohodli, že úsek cesty od Sárospataku do Sátoraljaujhely je už mnohokrát opakovaná nuda a tak po prestávke v Sárospataku pokračujeme na vlak do Sátoraljaujhely. Zvažujeme prečo všetky lietadlá tu vyberajú zatáčku až nám dôjde, že tam ďalej je už bojujúca Ukrajina. Pripomenutie reality.

Po krátkej zastávke v tradičnom Spatene sadáme v Slovenskom Novom Meste na vlak domov.

Príbeh spísal Pišta.