Dávno som nebol na Šarišskom hrade. Viem, že tam prebiehajú intenzívne práce na kultivácii priestoru a tak e-bike mi dovoľuje dopriať si návštevu i napriek náročnému výstupu. Časy keď som to tam absolvovával bez podpory už pominuli. Naviac Boris objavil Ľutinu čo pridalo trase na zaujímavosti.

Na štarte sa stretáva klasika Riki a Jozef s električkami Megi, Linus a ja. Napriek jasnej hranici medzi nami sa k sebe chováme s úctou, mierumilovne a nepadajú žiadne nechutné narážky ani fyzické útoky. Slovensko by sa od nás mohlo učiť. Na tomto snímku je Riki na opačnej strane objektívu. Už aj východ je očistený od historických vlakových súprav a tak cesta do Pečovskej prebieha pohodlne. Prvý incident nastáva hneď po vystúpení keď časť expedície štartuje opačným smerom. Už v naznačenom duchu neútočenia a lásky k blížnemu (veď smerujeme na pútnicke miesto) nebudem bližšie špecifikovať zablúdených. My s Jozefom a Rikim ich mobilom upozorníme a počkáme na návrat. Medzitým si vypočujeme varovanie miestneho rozhlasu o výskyte medveďa v susednej Červenici. Naša trasa Červenicu obchádza a odvážne sa púšťame výstavným cyklochodníkom smerom na Ľutinu.

Výstavný cyklochodník ma pravdepodobne nastavenú dĺžku podľa dohľadnosti TV kamier pri slávnostnom otváraní ale raz bude možno dokončený. Možno bola výstavba prerušená z obáv zo stretnutí s medveďom. V Ľutine sa totiž dozvedáme o výskyte na konci cyklochodníka. My čo odchovaní Mayovkami vieme, že výstavba železnice bývavala pred indiánmi a medveďmi chránená poĺovníkmi. Tuto zodpovední už asi netušili o význame Old Shatterhanda.

Ľutina nás víta veľmi pekným, udržiavaným stavom a funkčnou občerstvovacou stanicou hneď na vstupe. Majúc v úcte jedno zo základných prikázaní (nezabudni ošetriť pitný režim) si dávame krátku pauzu.

Pútnicke centrum a miniskanzen stojí za návštevu. Podrobnejšie to popisuje link v uvode. Pre mňa bola prekvapujúca starozákonná časť s s citátom z Evanjelia podľa Jána 3.14-15 máme aj preklad, hadom a menorou.

Vzhľadom na športovú výkonnosť dorasteneckej časti výpravy sa rozhodujem oddeliť od nich s odvahou dobrodruha prejsť ešte raz priestorom výskytu medveďa (veď ktorý z nich by mal chuť na tak prezreté mäso) a ostatní pokračujú do Sabinova cez Červenú vodu. Vďaka Jožkovi Krónerovi a pivu sa v Sabinove stretávame bez problémov a dokonca s príchodom v tom istom čase. Ukájame smäd zákonne primeraným spôsobom, zopár fotiek s Jožkom ako táto a spomienok na oscarový film a tiahneme ďalej.

Prejdeme hollywoodskym mostom a (pozorný čitateľ si všimne drobnú odbočku na sever za jazerom) pristávame v príjemnej Taverne pod hradom. Kurča aj divinový guláš v príjemnom prostredí potešili. Odchádzame a oddeľuje sa Jozef, má povinnosti. Pokračujeme na hrad. Riki podáva impozantné výsledky a ja zakrývam svoje výkony predstieraním, že ho nechcem nechávať samého a tak na rozdiel od neho dochádzam na vrchol v pohode.

Na hrade, ak som to správne pochopil, máme odpustené platenie vstupného ako prejav uznania za športový výkon. Súkromne sa domnievam, že to bolo skôr prejav šoku z návštevy utečencov z geriatrie – to samozrejme neplatí pre Megi a asi aj Rikiho, ktorý jediný z nás nie je odkázaný na podporu Sociálnej poisťovne.

Areál je pekne upravený, vidieť časti na ktorých sa ešte pracuje a výhľady do okolia sú nezabudnuteľné. Dobre volené miesto. Hradný pán tu musel vidieť blížiaceho nepriateľa aspoň týždeň dopredu.

Nasleduje zjazd, a cyklochodníkom čo môžeme Prešovu len závidieť prichádzame do Prešova na stanicu. Opäť sa delíme. Megi a Riki sa rútia na nástupište skratkou a my s Linusom cez vstupnú halu. Ideme nepripravení a tak pohľad na informačnú tabuľu nás dáva do pohybu. Odchod vlaku za minútu. Na šťastie prichádza asi o minútu-dve neskôr. Na nástupišti je vzrúšo. Megi a Riki sú odchytení ramenom spravodlivosti a je na nich požadovaná pokuta za ohrozenie plynulosti prepravy a bezpečia cestujúcich jazdou na bicykli. Predpokladám, že v sedle sa len priblížili ale v krajine kde sa striktne trvá na dodržiavaní zákonov ... ale už je tu vlak a nasadáme a policajti tiež. Neviem v ktorom okamžiku napätie klesá a incident končí dohovorom. Ešte krátka debata o nutnosti a nemožnosti zavesiť e-biky na háky a v Košiciach po vystúpení na druhom nástupišti nás priateľsky upozorňujú a možnosť použiť rampu pre bezbariérový prístup.

Príbeh spísal Pišta.