Nízke Tatry, Muránska planina to musí lákať každého turistu a samozrejme aj cykloturistu. Zlákalo to aj nás v zložení: Miši, Peter, Laco, Miró a Ľubo. Trasu sme zvolili takúto: Tatranská Štrba - Čierny Váh - Ipoltica - sedlo Priehyba 1190 mnm - Heľpa - Polomka - Fabova hoľa 1439 mnm - Sedlo Burda 1010 mnm - Horská chata Burda - Závadka nad Hronom.

Doprava vláčikom do Tatranská Štrba, všetko OK, vystupujeme. Na stanici obligátne pivečko, Ľubo kávička v miestnej cukrárni. Miši, že na pivečko nemá chuť, že ide predom, že ho dobehneme. To boli posledné slová čo sme v ten deň od Mišiho počuli, je namakaný, nedostihli sme ho :-) Nevadí, nejako sme si poradili osve.

Čierny Váh, prekrásne údolie, cyklotrasa po starom násype lesnej železničky, romantika. Pri ústí Ipoltice desiatujeme, je tu hodne cykloturistov. Pochválime, začína to fungovať. Údolím Ipoltice je to už smerom nahor, naberáme výškové metre. Zastavujeme sa pri vodnej nádrží Lacková. Sú tu rybári, sme potichu, pekné miesto. Povyše sa nám pripomenul macko, respektíve jeho denný produkt /rozumej exkrement/, priamo na asfaltke. Nabudúce prosím trochu vedľa, macko :-)

V sedle Priehyba 1190 mnm sme stretli partiu cyklistov zo Spišskej. Podebatujeme, idú už niekoľký deň, inšpiratívne. Otvárajú sa nám výhľady na juh, na Muránsku planinu, veru až tam ideme. Zjazd do Heľpy poteší každého cyklistu, potešil aj nás. V Heľpa je dajaký deň Heľpy. Dievčence a mládenci v krojoch, dedina žije, takto to potrebujeme. V hoteli Heľpa Laco bobíja bajk, dajk to ide pomaly, dopijame pivečko, vineu. Laco riekol, že teda jemu to hore nevydá, že ostáva v Heľpe, že pôjde skorším vlakom. Tak sa aj stalo.

My stúpame z Polomky dolinou Petríkovo. Upravená asfaltka, cyklocesta ako vyšitá. Stále nahor, smer Fabova hoľa 1439 mnm, najvyšší vrch Muránskej planiny. Cestou míňame lesnícke chaty, sú upravené, zrejme slúžia na prenájom širokej verejnosti. Už sme vo výšine, cyklocesta končí, bajky "odkladáme" bokom. Už len pešo po oficiálnej "zelenej". No veľa pešiakov tu zrejme nechodí. Malinčie po prsia, husté čučoriedčie. Úzko vyšliapaný chodníček sa podchvíľou stráca aby si ho opäť našiel. Sme hore, Fabova hoľa 1439 mnm. Les je dosť zdevastovaný veternou a lykožrútovou kalamitou. No slovo kalamita používa len homo sapiens. Zrejme aby vyzerali učene. Nie, nie je to žiadna kalamita, sú to bežné prírodné deje. Les sa obnoví za 50-60 rokov. Pre nás "večnosť", pre prírodu tisíciny sekundy. Les sa avšak obnoví k lepšiemu, vyrastú tu jedince ktoré budú reflektovať súčasnosť, napríklad menej zážok, suchšie letá a pod. Teším sa na nový zmiešaný les. Ja ho už asi nestihnem, nevadí, naše vnúčence áno !

Zastavíme sa aj v sedle Burda 1010 mnm a na horskej chate Burda kúsok povyše. Chatár, príjemný pán, nám načapuje kofolu, pokecáme. Na chate sa dá aj prespať, na prični. Chatár odchádza domov, zatvára chatu, lebo pondelok je voľný deň, chata bude zatvorená. Ostáva tu prespať na terase jeden turista, pohoďák. Tak všetko dobre a my už fujazdíme dolinou do Závadky nad Hronom. V miestnej pizzerii Biondo, odporúčam /neďaleko žel. stanice / vyprážaný rezeň + tekutiny, šak si zaslúžime.

Vláčikom do Košíc s prestupom v Kysaku. Doma som o 23:00. No čo, parádny cyklovýlet s pešou epizódou na Fabovu hoľu. Bezmála 100 km a cca 1.700 výškových metrov. Ďakujem všetkým kamarátom spolucyklistom. Počasie vyšlo, bez úrazu, cieľ splnený. Uf, na túto akciu budeme dlho spomínať !

Článok spískal Ľubo