Bosna a Hercegovina okolo Trebišnjice Božo a večer Dubrovník pešo

Úplný album fotiek a naviac video a este Relive no a pre úplnosť Mapka a Report ale Rikky to dal trocha inak Mapka(R) a Report(R)

Na túto etapu som sa tešil, bola pre mňa nová. Pred nedávnom som z lode Silva, ktorá už nie je v ponuke Geotouru, vytlačil bike iba ja, okrem Dubrovníka som navštívil Kupari a Mlini. Ale späť k aktualite. Dnes bolo veľa možností. Blízkosť Dubrovníka lákala na celodenný výlet, nalákaní využili MHD. Blízkosť arboreta lákala na návštevu bajkom najmä lesnícku časť (viď Arborétum). Blízkosť Bosny a Hercegoviny lákala na návštevu Bosny a Hercegoviny. Chcel som minúť mince, čo sa my zvýšili z Mostaru. Magnetom v Bosne bol Božo. Sídlo má nad Ravnom, bližšie k cieľu plánovaného okruhu. Poniektorí zvolili protismerný pohyb, aby boli čo najskôr na hodoch. S Rikim sme vedeli čo nás čaká. Úvodný výšľap sme včera zjazdovali. Odbočili sme mravne do Mravnice a nikoho sme nestretli až po hranice. Prebudili sme colníkov z letargie a pokračovali hľadaním hocijakého občerstvenia. Bolo pekne zamaskované. Cítil som sa ako vo Vesničke mý střediskový II. Otík ma privítal pantomimickým výstupom. Rukami naznačil pedálovanie a tváril sa pri tom vyčerpane. Vošiel som do obchodu. Na ľudoprázdnej predajnej ploche suploval pohybové senzory a zapínal a vypínal svetlá podľa toho kde som práve bol. Prišiel Riki, prijali sme strategické rozhodnutie, rozišli sme sa. Stretneme sa u Boža.


Dobrou, nadmorskú výšku zvyšujúcou, asfaltovou cestou som klesol do údolia rieky Trebišnjice-rieky bez ústia. Celá sa vnorí do podložia a vyvrie niekde v mori, pri Dubrovníku. Po telese bývalej železničky prídem cez Ravno, rovno k Božovi. V Ravne som sa cítil ako keby natáčali Krstného otca po sedemdesiatich rokoch. V krčme, v ktorej som chcel ovlažiť pery penivým mokom, bola veľká skupina oblekových mužov, krásne s vkusom oblečených a upravených žien a zopár detí, tiež v sviatočnom. Vonku parkovalo asi 40 čiernych limuzín prémiových značiek. Vo vedľajšej budove, zrekonštruovanej železničnej stanice, patriacej ku bývalej trati, sedeli pri barovom pulte strážcovia zákona. Mince z Mostaru ostali v aute a myslím, že sú tam doteraz. Blahosklonne prepočuli moju otázku barmanovi, či sa dá platiť €. (oficiálne sa nesmie) Pri prepočte na konvertibilné marky, pomohol mladému barmanovi, pod ich dohľadom, vedúci. Po napojení som sa vybral za Božom. Bajkoval som opusteným stúpavým mestečkom, ani vtáčika, ani letáčika, až som objavil stopy. Ani neviem ako a našli sme sa. Pochutnali sme si na Božovych biolakocinkách a vybrali sa smer Slano.

Po uskutočnení hygieny, sme si poniektorí dali večerný Dubrovník MHD a pešo. Do Dubrovníka som o5 vrátil aj po päťdesiatich rokoch. Heč