Vlastne by som ich nemal mať rád. Na tom ako dozrievajú vidím ako rýchlo starnem. Ale môžem ich nemať rád keď tak pekne spievajú? Vlastne som to ani nemyslel pred pár rokmi, že áno – vymyslím vhodnú trasu ak mi zaspievajú. A zrazu je z toho tradícia. Spievali a nie len mne na hrade Kamenec, U čiernej mačky v Sárospataku, na hranici pod Izrou, v skanzene v Pusztafalu, v Koronaör panzió vo Füzeri a teraz tu. Asi by som nemal písať ako som za to vďačný aby nespyšneli, že?

Stretávame sa symbolicky pred hlavným portálom chrámu sv.Alžbety. Renátka + 8 a ja plus Vlado a Linus. Niekde som čítal, že už mám právo na istý stupeň miernej demencie. Radšej nemenujem nikoho z tých plus osem, nech sa chovám vyvážene. Mená si už neviem zapamätať od dôb keď ma opustila puberta.

Štartujeme na Palackého, pod traťou k Hornádu a ideme po nábreží dole vodou. Akosi sa nám peletón trhá muži dokazujú svoju prevahu a ostávam vzadu so ženami. Najprv sa trocha bojím, ale chovajú sa priateľsky. Na Letnej záhradke sa stretávame a ďalej pokračujeme už spolu. Aby som bol presný na Letnej záhradke sa stretávajú oni. Ja kúsok pred ňou dostávam defekt.

Dotlačím a dávam sa do roboty. Všetko čo má ruky a nohy sa pokúša mi pomáhať. Pomaly sa mi darí ich presvedčiť, že to možno zvládnem. Pred nafukovaním sa ozve Vlado, že má takéto oné na bombičky namiesto pumpy a bude rád, že si to môže vyskúšať. Nemá šťastie. Aj ja mám také oné a tiež si to chcem konečne vyskúšať. Neumelou rukou sa pokúšam to aplikovať a ani neviem ako a zrazu hotovo. Dobrý vynález.

Ideme ďalej. Ešte pred príchodom k vode máme prvý úraz. Poučený o zásadách prvej pomoci sa pýtam či dýcha a či má hmatateľný tep. Pýtam, nepatrí sa aby som bol príliš dôsledný, pretože zjavne to prežila bez újmy.

Krásnou krajinou prechádzame okolo ranču, obdivujeme koníky a prichádzame na sútok. Niet ako zablúdiť. Vpravo Hornád vľavo Torysa a potom  koniec cesty. Milé prekvapenie, pôvodne zdevastovaný prístrešok je vynovený. Speváci miznú z dohľadu a pripravujú vystúpenie. Ostatní pripravujú oheň – bude sa opekať.

Máme naprogramované dva body programu. Ten prvý – spev potešil ucho aj dušu. Začínajú klasikou  Good news nasleduje ľudová  Teče voda ... a na záver Zapadá slunéčko ... Trocha to v nahrávkach počuť, že ani príroda neodolala a pridalo sa miestne vtáctvo. Pekný zážitok v tom prostredí. Ale aby som to trocha modifikoval – né jen zpěvem živ je člověk – a začína sa opekať. Medzitým aby sme príliš nezoslabli nás Renátka prikrmuje svojimi koláčikmi.

 Štartujeme oblúkom pozdĺž Torysy k Nižnej Hutke, Krásnej a zakotvíme v Espresse v Krásnej. Výdatne doplňujeme kvapaliny. Linus už ráno naznačil, že by rád pokračoval domov cez Heringeš. Pôvodne som sa pridal k myšlienke ale teraz sa začíname ubezpečovať, že sa nám nechce. Našťastie ľudské telo pred prekročením vstupu do úplného zdevastovania je schopné regenerácie a po ubezpečení, že naši sverenci odtiaľto vedia trafiť domov ideme na to.

Mali sme trocha obavy, že tam bude blato ale zbytočné. Pekne sme vystúpali hore, nafotil som svoju obľúbenú panorámu a za chvíľku sme na Lingove. Signálna žiarovka poruchy pitného režimu bliká červenou a tak ideme to ošetriť. Tá náročnejšia časť túry je za nami a tak okolo vodárenskej veže a Zeleného dvora sa blížime ku krematóriu. Včas vyberáme zatáčku a bez zastávky pokračujeme Metro, sídlisko Ťahanovce, Ťahanovce, Anička a sme doma.

Krásny deň. Pekné počasie. Kopec mladých okolo až sme vďaka nim na chvíľku omladli.

Ďakujeme.

Príbeh spísal Pista.