Mr. Szijjartó vyhlásil, že očkovaní občania Slovenskej republiky môžu vstupovať na územie Maďarska bez obmedzenia. Navrhujem ukončiť kmitavý pohyb v blízkom okolí a vyraziť skontrolovať čo nového „za kopečkami“.

S pribúdajúcimi rokmi mi ubúda chuť organizovať masové akcie a zvolávam len c->tým. Ozvú sa viacerí a ráno na stanici sa stretávam s Megi a Borisom. V Krásnej má pristúpiť Michal ale niet po ňom stopy, ani v Myšli nás nečaká a tak ho škrtám zo zoznamu.

Hollóháza, poľovnícka krčma na hornom konci čaká na lepšie časy ale na šťastie Balkón buffé nesklamalo. Z užívania si siesty nás ruší Michal. Vysvetlil dôvody meškania a je mu s úsmevom odpustené. Spúšťame sa čiastočne cyklochodníkom do Füzérkomlósu a potom zážitkové stúpanie cyklochodníkom k Füzéru s postupným otváraním výhľadu na novostavbu historického hradu.

Koronaor panzió funguje. Julika nás víta s trocha nešťastným úsmevom, že ešte nemá dovarené. Ale než sa stihneme riade usalašiť už prichádza s práve dopečenými slivkovými koláčmi. Dohovárame sa, že sa nabudúce dohodneme. Utierame sliny, dopíjame pivo a ideme ďalej.

Tesne pred odbočkou na traverz na začiatku Pusztafalu padne návrh vrátiť sa cez Izru. Je prijatý ale dávam podmienku zastaviť su v miestnom skanzene. Posedíme podumáme posilníme (personál nám láskavo zapožičal rekvizity) a ideme ďalej. V tomto smere musíme opustiť Pusztafalu náročnejším stúpaním. Najviac na to dopláca Boris jediný klasik, pretože ostatní sme na e-bikoch. Zvláda to chvályhodne až rozmýšľam či naňho nepoštvať antidopingovú agentúru. Ale veď aj na neho kdesi čaká patričný vek.

Izra vie aj potešiť. Nový bufet síce ešte nie je plne naštartovaný, ale sú tu, robia akési práce a veľmi ochotne sa dostávame k iontovému nápoju na báze chmelu a rozprávkovo dobrej pizzi alebo pizze? Pokecáme s majiteľom o výhľadoch do budúcnosti, dobrá zpráva je, že od 1.7. sú tu denne.

Pokračujeme červenou do sedla nad Slancom. Kilometre pribúdajú, horúčava je slušná a spomeniem si na heslo môjho dávnejšieho kolegu „Pán Boh nekázal sa šaliť!“ a navrhujem zrychlený zošup cez Bohdanovce k odbočke na Hutku. Úspešne ho zvládame, tu je pri troške nepozornosti šanca prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť. Odbočujeme do fotogenického priestoru  nad Hutkou , čo dúfam neskromne, že úspešne využívam.

Je s nami Megi a tá má zakázané prejsť okolo Espressa v Krásnej bez zastávky a my sa ochotne podriaďujeme. Privádzame s Borisom personál do úžasu bo nezriadene chlastáme Kofolu. V tej horúčave pekne vychladená naozaj chutila.

Teraz sa nám cesty už rozdeľujú. Michal ide po svojom, neskôr sa oddeľuje Boris a pri soche maratónca Megi z akýchsi dôvodov ma opúšťa tiež. Naozaj si nemyslím, že to zapríčinil pohľad na sochu. Príjemný tým, pekná túra, čo viac si možno želať?

PS Na Izre sme sa okrem iného dozvedeli zaujímavú historku. Tak som si to vyguglil a je prevdivá. V chatke číslo 5 prebýval prvý kozmonaut Jurij Gagarin.

Príbeh spísal Pista.