Opatrením vlády v koordinácii s maďarskou vládou sa otvoril prechod vybranými bodmi do Maďarska na 24 hodín. Stačí si stiahnuť a vyplniť jednoduchý formulár. Tak sme to šli otestovať. Namiesto SCHENGEN som to nazval sengen, pretože to pripomína staré zlaté časy len z ďaleka. Ideme to skúsiť s Borisom.

Prvé nemilé prekvapenie nás čaká hneď po vystúpení z vlaku v Slovenskom Novom Meste. Prechod mostom v centre nepatrí do zoznamu. Musíme sa vrhnúť do štvorkilometrového pekla medzi kamióny k tomu správnemu.

Prechod ako z obdobia budovania šťastnej budúcnosti. Pruh pre kamióny, pruh pre osobné autá – to všetko v oboch smeroch. Pruh pre cyklistov nikde. V našom smere úraduje šarmantná zástupkyňa policajného zboru za asistencie dvoch vojakov. Jeden z nich nás už z diaľky usmerňuje k reprezentatívnej zástupkyni policajného zboru. Mať o päťdesiat rokov menej mali by moje lichôtky možno viac šancí. Ale aj tak sú potešení – trocha humoru k tej nudnej službe neublíži. Skontrolujú papier a občiansky preukaz, naložia razítko, dátum, čas a podpis a môže sa vrhnúť cez územie nikoho k maďarom. Tam už len formálna otázka, trocha pokecáme čo a kam a môžeme pokračovať.

Konečne sme za chvíľku na cyklochodníku a hlavne už nemusíme bojovať s vetrom, čo sa snažil úporne znemožňovať ďalší postup. Predstava, že sa budeme podobne vracať začína vo mne prebúdzať lenivosť. Boris chce aspoň niečo vyťažiť s túry a hodlá dobyť Magas hegy. Nepozná prechod mestom k stúpaniu, nuž ho odprevádzam k vinárskemu údoliu pod vrchom a dohovárame sa ako sa kde nájdeme.

Ja idem ešte vyfotiť druhú stranu mosta a potom sa odoberiem do diskontu obnoviť zásoby slivkového Unicumu v našej domácnosti. Nasleduje zastávka v kultovej reštaurácii Spaten, kde máme domovskú príslušnosť. Srdečné zvítanie po mesiacoch karantény a pokračujem vykonať zdvorilostnú návštevu v Biopálenka kostolo. Tu ma dostihuje Boris a vraciame sa už spolu.

Operácia návratu hranicou je už o stretnutí starých známych – určite sme dnes v tom šialenom vetre boli jediní cyklisti. Dúfam, že toto nečítajú orgány policajnej inšpekcie a priznávam, že sme v biopálenke kúpili jednu mini povedal by som mikroflastičku hruškovice a odovzdali tej milej trojici, čo nás vítala na hranici aby si ju užili po službe. Dúfam, že ich tá deľba toho poldecáka nerozkmotrí.

Príbeh spísal Pišta.