Sú dni, keď ľudstvo pochytí túžba vstať a vyraziť na západ. Za lepším životom ako tisíce emigrantov v období budovania šťastnej budúcností našich detí, dobýjať nové územia, ako desaťtisíce pioneers ktorí tiahli na divoký západ, ako tí siedmi afganistánci čo u nás požiadali o azyl či ako desiatky Košičanov tiahnucich v pondelok ráno nasrdiť bratislavčanov na upchatých diaľničných vjazdoch. Sú dni keď takáto povinnosť pochytí Ľuba a netušiac čo všetko ho môže na tom wildweste postihnúť volá o pomoc. No a na to sú na svete kamaráti aby pomohli. Dnes sme to boli Boris a ja.

Symbolika dejín má svoje zvláštne zákutia – včera bolo výročie atentátu na Heydricha a zanedlho oslávime 30 rokov od začatia realizácie vodného diela Gabčíkovo. Toto upriamilo našu pozornosť na Gabčíkovo.

Cely večer a potom ráno študujem predpovede. Silný a potom silnejúci severný vietor, trocha pod mrakom, bez zrážok a nemrzne. To by sa dalo vydržať. Stretávame sa pri sladovni a riešime prvý problém. Jeden bike musí do kufra a Boris ma 29-ku a ja som vzal treka, čo je vlastne tiež 29“. Ľubo s Borisom dávajú hlavy dohromady a problem solved. Hlavy si oddelili, nasadáme a štartujeme.

Cesta tam ide hladko. Vjazd do Bratislavy je bezproblémový. Pripravili sme sa na prípadné teroristické útoky proti východniarom a nasadili sme ŠPZ RK namiesto KE. S nami nevyj ... babrú. Riešime všetko čo sme hodlali vyriešiť a tiahneme do Gabčíkova. Sľubovaný silný severák sem došiel už pred nami ale nas nedogonjat.

Boris kdesi vyhrabal, že v okolí sú pekné lužné lesy a tak sa delíme. Ľubo s Borisom po chvíli odbočujú na prieskum a ja aby som ich nezdržoval v svojej stareckej slabosti sa prebíjam kolmo na vietor najprv hrádzou a potom objaveným paralelným cyklochodníkom. čárda funguje. Stretávam sa s dávnym internetovým kamarátom Jurajom, ktorý tu sídli v susedstve a preberáme čo nového za ten rok čo sme sa nevideli. Po chvíli dobehávajú aj Ľubo a Boris.

Dávame si miestnu dobrotu šťuku na cesnaku a dopĺňame palivo. Ešte krátka návšteva na výbornú kávu k Jurajovi a štartujeme. Návrat je pohoda. Výhodu majú tí čo majú väčšie uši. Vietor zosilnel a v rozpore s Murphyho zákonmi fúka do chrbta. Skoro bez pričinenia naberáme rýchlosti okolo 30 km/hod. Nechávam si od tých dvoch pátračov ukázať niekoľko pekných miest na odbočke z hrádze do priľahlých lesov. Ukážka končí pri príliš živom brode, už sa tu niekto zľakol.

Na parkovisku už sila vetra vrcholí a začína na tej veľkej vodnej ploche vodného diela pripomínať morskú búrku. Balíme, nasadáme a naberáme smer ďaleký východ. Ľubo predvádza svoje znalosti skrytých krás Slovenska, odbočuje zo skorodiaľnice a privádza nás na večeru do Tekovskej kúrie . Vrelo odporúčam pocestným.

Nakrmení, napojení pokračujeme s ešte jednou krátkou prestávkou na tankovanie a kávu a pred polnocou sme vďaka Ľubovej pevnej ruke na volante bezpečne doma.

Príbeh spísal Pišta.