Chvíľu zvažujem či existuje aplikácia čo otočí text kapitoly Príchod. Nuž ale zopár vecí prebieha inak.

Za prvé balenie je v niečom jednoduchšie a v niečom ťažšie. Jenoduchšie, že stačí nadupať všetko čo tu mám do báglov. Ťažšie preto, že neusporiadaný textil zaberá viac miesta než pekne poskladaný s ktorým sme začínali. Tíško závidím Linusovi keď vidím ako sa o základné veci zaňho postará Helenka. Skladám poklonu Helenke, že dokázala sa neskaziť v takto úzkom súžiti, čo nám poskytuje mobilhome napriek tomu, že sme sa usilovne snažili pracovať na jej prevýchove. Pochvalu si zaslúži aj Linus, že nepodľahol zlým vzorom, ktoré sme mu s Igorom občas predvádzali.

Je 17:24 (viď Exif) - pomaly končíme nakladanie a nad hlavou máme modrú oblohu. Musíme čakať na ukončenie povinnej prestávky šoférov autobusu. 17:49 nad hlavou nám pomaly mizne modrá farba. 18:03 - končí povinná prestávka, štartujeme, vonku sa zatiahlo a dvíha sa silnejúci vietor. Neskôr doma sa dozvedám, že manželka kontrolovala počasie v Marina di Bibbone v čas po našom odchode - silná búrka.

Cesta pokračuje a stmieva sa. Kdesi v oblasti Benátok nás v hustnúcej tme obchádzka odvádza z dilanice a začíname strácať smer v spleti ulíc a ciest až sa dostávame do smeru na Tarvisio. Ďalším pokusom sa konečne dostávame do smeru Terst a cesta pokračuje ďalej pravidelným rytmom - jazda, pumpa, dievčatá do fronty na záchod, pán tvorstva nemusí:-) (vie to rýchlejšie), káva a ide sa ďalej.

V blízkosti maďarskej hranice svitá a nám nespavcom už začína cesta ubiehať rýchlejšie. Balaton, Budapešt, Miškolc, Barca, hotelová akadémia - parkovisko, kde sme začali.

Ešte poďakovanie, Borisovi, čo to všetko spískal, CK Adventura, ktorá to zorganizovala, Romanovi a Mariánovi, čo sa o nás starali a Táni, čo nás kŕmila. Nesmiem zabudnúť ani na všetkých účastníkov zájazdu. Nebol medzi nami nikto, kto by sa postaral o pokazenie nálady, ktorá bola pohodová po celý čas. Dovidenia. Svet je malý, určite niekde na seba narazíme.