Nedávno vypukla na Tróne debata o práve nosiť titul Účastník všetkých ročníkov, tak som si skontroloval svoje nároky. V rokoch 2000 až 2003 ma nikto nepozýval a preto som jazdil náhradné trasy. Obvykle by to mohla byť Kojšova hoľa, Lajoška alebo oboje. Od roku 2004 som sa zúčastnil každého ročníka, mnohé organizoval a od roku 2007 tvoril stránky. Takže trvám na spomínanom titule a ustúpim len ak by som dostal indiánske meno Ten Čo Sa Zaslúžil O Právnickú

Ale poďme k novému ročníku. Plusom bolo nádherné počasie a fakt, že účastníci na e-bikoch sa chovali skromne (akosi sa tá pliaga množí). Mínusom, že e-bikeri aj non-e-bikeri museli každú chvíľu na niekoho čakať. Ten niekto som bol obvykle ja. Nasľuboval som im nevídané krásy trate a neprezradil kde sú. Bola len jedna úsek z Nyíri do Kisbózsvy – lahôdková dolina čo som omylom nedávno objavil.

Nuž zaradom. V Košiciach nastupujeme traja – Linus, Igor a ja. Vlak preplnený, sú Tokajské dni. Ale pohoda. Prechádzame nepríjemným úsekom po Ždaňu a potom už k Rákošu doprava redne (možno aj doľava, ale kto by si to všímal).

Prvá zastávka je v Hollóháze. Tu už na nás čaká v rozbehu ďalšia časť týmu. Nech je mojej skleróze odpustené, že ich nazvem Megi plus päť. Tvrdou rukou presadzujem časový rozpis, teda ani nebola tvrdá, nemusela byť bo poslúchali.

Pokračujeme už skoro nerušení dopravou cez Nyíri a Malú Bózsvu do Pálházy , kde nás čaká slnkom obliata veranda a Borsódi az élet habos oldala. I keď sa hlboko zamyslím tak mám dojem, že namiesto obvyklého Borsodi mali Staropramen. No a my jedeme dál.

Biopálinka kostoló nás očakáva pripraveným ohniskom, ražňami, zeleninou a ako welcome drink malá 40% višňová pálenka. Podaktorí si pridávame, aby to ladilo višňové pivo, čo sem vozia z Belgicka k poteche opekajúcich hostí.

Taniere aj ražne sú vyprázdnené, nuž hajde ďalej. Sátoraljaújhely, námestie, Spaten sörözö – jedna z ďalších dobytých území v týchto končinách. Je to veľmi vhodná čakáreň na vlak. Stanica vzdialená do desať minút, podávajú pivo, dámy nájdu aj miestnosť k úteche, dokonca aj slabšie povahy mužov, čo nemajú v obľube „múr nárekov“ na stanici si môžu aj tu uľaviť.

Je čas, valíme na stanicu, predsa len Tokajské dni, ale v pohode. S nehou sa pozeráme na zdroj potešenia, naše biky a spomeniem si na ďalšieho Jandu Kdo tě líbá, když né já ... a ďalší ročník právnickej je za nami. A je to už dvadsiaty.

BTW pred vstupom do schengenského priestoru 1.5.2004 boli zvolené hraničné priechody otvorené od 7:00 do ??:00 – Kedy to začalo, bo dovtedy sa otvárala hranica len jednorázovo na sv.Štefana. Kedy začali aj tieto dočasné prechody? Bodórét sme pre vás objavili 15.9.1999 (Kio, Rasťo, Jozef a ja) a to sme ešte prekračovali hranice v Slovenskom Novom Meste a Seni klasicky.

Príbeh spísal Pišta.