Vyzerá, že nastal čas založiť D-tým. Bude sa skladať zo mňa. Tí dorastenci sa chovajú slušne, dušujú sa, že načakajú dlho a že im to nevadí ale realite neujdeš. Návrat v pohode ale tie pomalé stúpania, to mi len vadí, ale ak je toľko tlačenia to už je masaker.

Dohovárame sa s Linusom na tejto túre, zverejňujem pre C-tým a pridávajú sa Karči a Igor. Postupne sa stretávame. S Linusom pri kláštore, Igor sa pripája na Klatovjanke a po chvíli prichádza aj Karči. Igor navrhuje korekciu túry - postúpime do údolia pod Jahodnou a potom vyjdeme nad Vyšný Klatov.

Porada na Klatovjanke končí a štartujeme. Príroda šaleje farbami. Nádherné jesenné farby v kombinácii s babím letom – čo viac si môže duša bikera priať. Búrka nadšenia sa začína utlmovať tlačením. Rozpadáme sa na štyri kategórie. Najrýchlejšie postupuje Igor podporovaný modernými technológiami, za ním Karči s výbornou kondíciou, potom Linus čo je na tom lepšie ako ja a ja uzatváram peletón. Stará dobrá tradícia, ten najskúsenejší má ísť posledný a zabezpečovať zber ranených. Našťastie žiadnych nemáme.

Prichádzame na Lajošku. V Košiciach je po maratóne, dňoch mesta aj vyhlasovaní výsledkov o európske tituly kultúry, športu či starostlivosti o zatúlaných psíkov. Čo malo zdravé nohy a vládalo je tu. Že niet kam sadnúť by sme aj prežili ale ten front k barovému pultu nás ubíja. Karči využíva svoj VIP status a získava mimo poradia dve fľašky piva. Pôvodne dotláčam svoj bike s úmyslom, že je to dnes naposledy a dáme ako prejav smútku Fernet (je dosť tmavý k utápaniu žiaľu). Víťazí názor, že sa urýchlene odoberieme na Jahodnú za lepšími podmienkami k lúčeniu.

Pokračujeme Židovkou. Ten názov získala tá cesta z historických dôvodov, podľa môjho názoru ešte stále nie dosť objasnených. Ale nechajme hovoriť ľudí, čo o tom vedia viac . Krátka zastávka pri kameni označujúcim Pogány tábor (Pohanský tábor) kde bola ubytovňa. BTW ktosi sa pokúsil vylepšiť vzhľad vymaľovaním už nie celkom dobre videných vrypov do kameňa a z Pogány urobil Pogáni, čo asi nie je úplne presné.

Prevažne klesajúca cesta s občasnými krátkymi výšvihmi nás privádza na Jahodnú. Dobehávame zmeškané. Nastupuje môj Fernet na rozlúčku s Lajoškou. Možno som mal voliť menej tmavý nápoj, bo pocity z mnohého tlačenia (chu*jovitosť 1. Stupňa Gastonovej stupnice ) sa už z mysle pomaly strácajú pod vplyvom dušu hladkajúceho zjazdu. Hlad, čo lomcuje našimi majestátmi ukájame gulášovou polievkou a zneužívame čašníčku k urobeniu pamätnej fotografie.

Nad zjazdovkou sa objavuje čierňava. Igor sa oddeľuje, bo má pred sebou na ceste domov o kopec viac a my sa spúšťame smerom na Klatovjanku s tým, že na lúkach sa presúvame na žltú a šťastne pristávame k poslednému pomazaniu u Ďuriho na Bankove. Po krátkom usilovnom posedení pokračujeme na Karčiho návrh zaujímavým variantom cez baňu s výjazdom k jazdeckému areálu.

Tu sa už delíme. Karči na KVP, Linus cez most do lesíka a ja dole k amfiteátru. Pekná trasa, dostatočne výživná, dobrá parta, úžasné farby a parádne počasie. Niet čo dodať k hodnoteniu.

Príbeh spísal Pišta.