Je tu október a s ním maratón a ako sa patrí v sobotu pred ním Právnická. Trocha nám hustne program, pretože ako sa ukáže v ten istý deň je kdesi motoristické stretnutie, kdesi maturitné stretnutie ... takže tento rok to masová akcia nebola. Zišli sme sa siedmi Terka, Vlado, Zoli a ja za Trón a hosťujúci Michal, Sršeň s kolobežkou a Laco.

Najväčším lákadlom tohto ročníka, je štart vlakom o desiatej. Ak k tomu pridáme nádherné babie leto a dvojciferné prevýšenie (v metroch) tak všetci čo mohli a neprišli si majú rok čo vyčítať. Tí čo nemohli a neprišli pripravujú Právnickú II. Dúfam, že pridajú report.

Cestu nám spestruje tragický incident, keď priznávam našim neopatrným postupom sme zavinili prachovú škvrnu veľkosti mexického dolára (viď Limonádový Joe) na nohaviciach sprievodkyne tak vysoko nad kolenom, že nám strach ani dobrá výchova nedovolila pokúsiť sa to oprášiť. Usilovným, taktným a diplomaticky kvalifikovaným postupom sa nám podarilo nakoniec dosiahnuť, že sa asi dvakrát neskôr na nás usmiala.

Streda nad Bodrogom – nedočkavci sa chovajú ako by ich už mali pustiť z reťaze ale my s Lacom rozvážne štartujeme elektroniku. Tak významnú udalosť treba zaznamenať a hlavne zabezpečiť orientáciu v náročnom teréne naviac v zahraničí.

Prvý problém nastáva v Kline. Než si tu niekto pustí fantáziu na špacír v Kline, nie kline. Záver peletónu zisťuje, že sa do popredia predrali športovci. Keby tam boli rozvážnejší účastníci tak si v kľude vyfotíme historický kostolík, stĺp čo pripomína, že kdesi o kilometer ďalej je dno Slovenska a navštívime obchodík k ošetreniu pitného režimu. Vieme im odpustiť túto mladícku nerozvážnosť a pokračujeme ďalej.

Jazda po hrádzi je príjemný pohodový nenáročný zážitok. Sršeň sa nudí na svojej kolobežke tak nám spestruje deň defektom. Niektorí ľudia nevedia čo vymyslieť aby sme si ho všimli. Láskavo mu pomáhame dobrou radou i pochopením, takže úspešne odstraňuje problém a môžeme pristúpiť k ošetreniu rán spôsobených dehydratáciou. Csokány bisztró nás ošetrí a umožní trocha si odpočinúť po náročnej etape.

Laco sa rozhoduje k dobrodružstvu. Sám, neozbrojený, bez sprievodcov, bez znalosti domorodého jazyka skúsi preniknúť až po Sárospatak a ak to prežije podať nám report v nasledujúcom tábore expedície v Spatene. S odhodlaním v oku štartuje a my s obdivom sledujeme prvé metre jeho postupu.

Otáčame sa na sever, prekročíme Bodrog a tiež skúšame postup po hrádzi na pravom brehu. Je to tu (prvý krát to takto vidíme) vykosené a zjazdné. Neskôr odbočuje Bodrog aj hrádza na východ a vraciame sa na cestu. Obľúbená skratka cez starý, nepoužívaný železničný most je prehradená závorou a tabuľkami o súkromnom pozemku a hryzúcom psovi. To druhé zaberá a vraciame sa zisťujúc, že sme sem mohli dôjsť po hrádzi a pokračujem po nej ďalej až do Sátoraljaújhely.

V Spatene nás víta usmievajúca sa obsluha a Megi & comp. s výčitkou, že sme sľúbili tu byť o hodinu skôr. Ten sľub bol ale výkrikom do prázdna. Nikto na to nereagoval a tak sme sa nesnažili časový rozpis dodržať.

Akcia končí. Szilvás Unicum, obed, kúsok piva a ide sa na vlak. Dovidenia na Právnickej II a potom o rok.

Príbeh spísal Pišta.