Tokaj je srdcová záležitosť. Víno, ženy, tanec a spev. Teda obvykle sa chováme ako barbari a ženy, tanec a spev nahradzujeme gurmánskymi rozkošami. Predsa len sa to doma ľahšie obhajuje. Naviac po dlhom čase si dávam túru s Jozefom. Teda je tu 50% slávnej zostavy Jozef, Kio, Rasťo a ja. My sme tí čo napodobňujúc Kolumba či iných zaslúžilých objaviteľov objavili a naviedli Košičanov na Bodórét. Kultové miesto čo oplývalo rozprávkovými pirohmi či plnenou kapustou. Bolo to 15.9.1999 keď sme ešte za uzavretých hraníc vyrazili čo najviac kopírujúc hranice z maďarskej strany zo Slovenského Nového Mesta do Sene. Po zjazde z Miliča sme objavili ten gurmánsky raj. Dnes je to už história a Bodórét zapadá do zabudnutia.

Ale poďme na Tokaj. Vlakom do Slovenského Nového Mesta a potom známym cyklochodníkom do Sárospataku. Vynechávame obľúbenú pekárničku na Hlavnej – už je z toho fastfood s celkom širokou ponukou a smerujeme na hrad. Zopár fotiek a ideme ošetriť záležitosti pitného režimu do „prihradového” bufetu. Ešte nemajú otvorené ale ctia si turistov. Zvlažíme hrdlá, pokecáme s personálom, nebalíme baby bo bol tu len jeden muž a šťastne ženatému mužovi akí sme obaja sa to ani nesvedčí.

Nasleduje rozprávková jazda hrádzou Bodrogu až k historickej prečerpávacej stanici. Poobzeráme, pofotíme a pokračujeme skoro nepoužívanou okreskou do Kenézlő. Na konci dediny ešte dopĺňame palivo a pokračujeme ku kompe. Práve odštartovala z druhého brehu. Trocha máme obavy, sme tu len my dvaja, ale im to nevadí. Kľudne štartujú aj s dvoma bikermi na palube. I keď ceny sú mierne. Osoba 130 Ft, dobytok 50 Ft, starci zdarma a bike za 90 Ft. Sme v bezpečí. Vedľa nás pláva strážny pes. Klobúk dole pred jeho odhodlaním. Vraj takto sprevádza svojho gazdu na skoro každej plavbe touto širokou riekou.

Na druhom brehu Tiszy nás čaká pekný cyklochodník až do Szabolcsu. Je to hradisko obkolesené rukami navýšeným valom z obdobia príchodu starých Maďarov. Je čo obdivovať (viď panorámy). Nasleduje pokračovanie cyklochodníkom do Rakamazu a odtiaľto nepríjemný úsek frekventovanou cestou do Tokaja. Dobrý správa – na druhej strane sa rysuje stavba cyklochodníka aj v tomto úseku.

Tokaj je Tokaj. Musíš bystrým okom pozorovať okolie aby si objavil pivo. Ja si z minulej cesty pamätám, kde tankujú plzeňské ale najprv čosi pojesť. V centre si dávame žehlenú placku s čímsi chutným plnenú a láskavou rukou podávanú. Je príšerné teplo a niet kam si s tým v tieni sadnúť až Jozef objavuje akési schody v odbočujúcej ulička. Už sa tešíme na to pivo ku ktorému sa vraciame.

Nasleduje úsek cyklochodníkom a potom zase medzi autá do Bodrogkeresztúru. Toto ale nie je až tak frekventovaný úsek ako ten pred Tokajom. Chvíľu počkáme na vlak do Sátoraljaújhelyu, tam kilometrík, prerušený posedením na Terase Spatenu, kde mám domovské právo a na vlak do Slovenského Nového Mesta a domov.

Príbeh spísal Pišta.