Je tu jeseň, blíži sa košický maratón a s ním spojená tradičná Právnická túra. V patričnom predstihu zasadá Rada starších aby prejednala termín, trasu a detaily akcie. Čas letí a ideme 17. ročník. Asi už je na čase prebudiť mladých a odovzdať im žezlo k 18. ročníku. Uvidíme o rok.

Akosi sa mi túry v Maďarsku spájajú s dobrým jedlom a tak i teraz volím za základ http://koberc.hu/ s príjemnou domácou kuchyňou.

Štartujeme vo veľmi peknom jesennom počasí z Kalše. Účasť je dobrá. Danka s Čurdom. Laco s Igorom. Linus s Janom. Ľubo. Megi s Lacom (tým svojim). Miro a Biki. A ja. Ak som na niekoho zabudol nech sa prihlási s dvoma svedkami a čistým výpisom z registra trestov. Bude doplnený.

Cesta je príjemná, nálada dobrá ale aj tá sa dá vylepšiť. Na Izre je otvorené, čo pozitívne vplýva na pitný režim. Samozrejme vo všetkej mravopočestnosti a pri dodržaní všetkých adekvátnych zákonných opatrení.

Krátka prepojka cez Pusztafalu do Füzéru. Tu nás prekvapuje Pálinka fesztivál. Za prvé nás požívanie pálenky pohoršuje a za druhé sa nám nechce platiť vstupné ale než sa usalašíme vo Vár büffé naproti prichádza Jano po ukončení medzinárodných pohovorov s výsledkom, že stačí ak si zakúpime ekonomicky výhodnejší ochutnávací lístok a naozaj nezostaneme tam do večera na kultúrny program.

Vstupujeme cez vstupnú bariéru mladučkých čučoriedok (ako by ich nazval Julo Satinský). Móresy upadajú. Pred rokom som dostal malinkatý welcome drink a pusu. Tohto roku druhú časť uvítania vypúšťajú. Obehávame festivalové námestie. Strava sa ešte len varí a lístky na nápoje neplatia. Stíhame prezentačné foto chovancov miestnej školky. Pokúšam sa použiť lístok ako úplatok na dokončenie uvítania ale bez úspechu. Aspoň, že sa Janovi darí v ktoromsi stánku zabodovať, že až bude navarené môžu sa za naše lístky najesť ak nám dajú kúsok vín na ochutnanie.

Hlad začína lomcovať mojim majestátom a spúšťame sa dole do Füzérkomlósa a ďalej cez Nyíri do Bózsvy. Očakávania nesklamali. Jedlo tak chutilo, že ako neskôr zisťujem nikto nestihol urobiť fotku. Pokračujeme cez pôvabnú Suchú dolinu (Szuhavölgy) do Kishuty a pokračujeme cez Pálházu do Sátoraljaújhely.

Ešte stíhame krátku zastávku v družobnej reštaurácii Spaten a potom už len na stanicu, záverečný ceremoniál, do vlaku a domov.

Príbeh spísal Pišta.