Igor sa usalašil čiastočne na Magurke a opakovane ma zvádzal k ochutnávke oblasti až som sa ho raz opýtal či berie stopárov až tam najbližšie pôjde. Neviem či obvykle berie ale mňa zobral. Tešil som sa, že ma vyvezie na kopec, ja sa spustím, dám si pivo, sadnem na vlak a vrátim sa domov. Nuž presne tak to nebolo.

Vyvezenie na kopec presne podľa prísľubu, na viac krátke pohostenie a štartujem. Trasa vedie neznámymi končinami ale mám záznam GPS, ktorý ma spoľahlivo vedie. Jeden z Murphyho zákonov cyklistiky vraví, že každá dobrá túra vedie do kopca a proti vetru. Tu nedulo ale zbytok zákona som overil. Najprv trocha nastúpam, trocha sa spustím, potom nastúpam ešte viac a až tak začínajú zjazdárske rozkoše. Zlaté hydraulické kotúčové brzdy! 15 km miestami celkom ostrého zjazdu, šotolinou, občas hrubšou. Na brejkoch by som už mal krče v prstoch.

Prichádzam k bráne do oblasti – súkromný pozemok ale hore zákaz vjazdu nebol a neohrozovali ma vlastníci ni medvedi. Sadám, likvidujem čo mám v batohu a ďalej už klesám miernejšie čoraz kvalitnejšou lesnou cestou.

Nasledujú Kľačany, Lubeľa, Vlachy križujem diaľnicu, vodnú nádrž Bešeňová a predo mnou „ zemský ráj to napohled „ občerstvovňa. GPS mi ukazuje predpokladaný príchod do Mikuláša – dosť tesne na vlak, pokiaľ chcem stihnúť pravidelnú štvrtkovú schôdzu Trónu. Mladičká víla za pultom spolupracuje a pivo mám v rukách v expresnej dobe. Sadám si na terase a volá Igor. Chce mať čisté svedomie či som prežil. Pýta sa kde som a ja netuším ako sa to tu volá a pýtam sa okolitých hostí „Kde som?”. Rýchlo ešte pred tým než stihnú volať sanitku sa opravujem “Ako sa to tu volá?”.

Nasleduje pekná jazda okolo Liptovskej Mary až do Mikuláša. Až neskôr doma nad mapou zisťujem, že som išiel okolo kultovného miesta starých Keltov Havránka. Ja čo stále tvrdím, že nie som Slovák ale potomok Keltov, čo pretrpel nájazd starých Slovienov, čo sem došli a plienili a rabovali a znásilňovali našich, ako sa v tej dobe patrilo! Tisíc rokov to bolo naše než nás agresia slovanských kmeňov z východných stepí odtiaľto vyhnala. Tak ja som prešiel okolo Havránka bez vydania úcty.

Vlak stíham, ukladám bike do PUB (pojazdná úschovňa batožín) a seba do jedálneho vozňa. Cestovinky so syrovou omáčkou a pivo a už vystupujem v Košiciach a stíham schôdzu a Zoliho narodeniny.

Príbeh spísal Pišta.