Je večer a nasleduje nočný presun cez Nemecko do Česka. Niekoľko krátkych zastávok na pumpách – záchod, káva, croissant, klobáska, wi-fi ... V Plzni nás opúšťa Marki. Začínam si uvedomovať, že už to končí. Opäť mi lieta hlavou Nezval.

Praha. Ďalej s nami nejde už ani Magda. To dievča ma uchvátilo. Pravý nefalšovaný úsmev, som alergický keď je nahradený umelou grimasou, ten úsmev mala na obličaji i keď tiež musela byť občas unavená. Nuž slza v oku a Sbohem a šáteček. Lúčime sa so spolubývajúcimi Lenkou, Otom a Tomášom. Obzvlášť Tomáš hrdinsky znášal moje nočné kašlanie, začo ti ešte raz ďakujem.

V Brne je to už definitívne. Lúčime sa s výbornou partou účastníkov zájazdu. Mám svoje skúsenosti, niekedy stačí jeden aby otrávil život svojmu okoliu. Nič takého nebolo. Lúčime sa aj Mínom a Jarmilkou. S Jarmilkou obzvlášť. Láska ide cez žalúdok a Jarmilka bola v tomto smere kúzelník ako sa vedela vyrovnať s úkladmi počasia a poľnej kuchyne. A hlavne lúčime sa aj s dvojicou chlapcov z Hané – našich vodičov. Boli presní, spoľahliví, predvádzali kúzla pri cúvaní s vlekom. Aj toto by stačilo k pochvale ale naviac mali vždy zásobu chladeného piva.

Nakladáme a vyrážame smerom na Uherské Hradiště, Trenčín, Poprad a Košice. Strečno je prejazdné. Provizórne ale prejazdné. Ráno okolo druhej som doma.

Celkovo: Tým Alpiny fungoval perfektne. Zohraná parta, ktorá zabezpečovala chod výpravy, nikto sa nestratil, nebol žiadny úraz, každý večer sa ešte posedelo ... toto ma mrzí. Hneď na začiatku keď sme sa vracali zo Saint Malo a riadne zmokli som sa trocha nachladil. Pri balení som podcenil večerné oblečenie. Nemám na mysli smoking ale čosi suchého a teplého, takže večer ak som chcel do tepla musel som do postele. Takže som možno mohol pôsobiť dojmom, že sa dištancujem. Mrzí ma to. Vodičov som už chválil, takže jediné mínus zájazdu - neviem či má Alpina managera nastavenia počasia. Ak má tak by som mu tento mesiac odmenu nenavrhol . Ale čo sa dá robiť do tých končín to počasie patrí.

Príbeh spísal Pišta.