Kedysi po Vianociach sa ozval Maťo, či by som sa nepridal ku nim k zájazdu s CK Alpina do Bretónska. Z podvedomia okamžite vybehol dávny sen vidieť na vlastné oči kláštor Saint Michel a mal ma na háčiku. Chvíľku sa ešte experimentovalo s počtom zúčastnených ale nakoniec sa to ustálilo na troch. Keby boli Maťo s Evkou ešte pred svadbou tak by som bol vo funkcii garde s dohľadom na mravopočestnosť ale takto sa karta obrátila a oni si to vzali ako dohľad nad starčekom aby sa nestratil.

Je ráno 20.7. 04:30 a stojím na ulici pripravený naložiť. Samozrejme v prírode sa veci obvykle nekonajú naplánovaným spôsobom a Maťo má problém s montážou nosiča bikov na auto. Štartujeme s malým meškaním ale stále máme časovú rezervu. Odchod z Brna je 13:00. Ideme na Zvolen a Bratislavu, pretože Strečno je uzavreté.

Krátky nervák v Bratislave ale zápcha sa rýchlo odopcháva ale pred Brnom rekonštrukcia diaľnice nám chvíľami zvyšuje tep. Napriek tomu 12:30 už zaparkúvávame na vyhradenom parkovisku a pokiaľ Maťo s Evkou ešte robia posledné úkony okolo auta ja idem hlásiť príchod.

Pri autobuse vidím tričko s nápisom Follow me – má ho na sebe dievčina, ktorú by som bol ochotný follow aj bez toho nápisu a oznamujem, že sme tu. Potešilo ju to až mi to dvihlo sebavedomie než som zistil, že ju teší, že sme všetci. Neskôr zisťujem, že je to Magda – vedúca zájazdu. Okamžite viem, že jej budem po celý čas rád podliehať.

Nakládka smeruje k úspešnému koncu a ak si dobre pamätám štartujeme s omeškaním asi jednej minúty. Mám desať dní času si zvykať, že zájazd funguje ako švajčiarske hodinky.

Takže sa len dobre usadiť a po vyše 500 km z Košíc na nás čaká 1300 do Rambouillet.

Príbeh spísal Pišta.