Človek nebol stvorený do prírody, človek bol stvorený do kaviarne. (jfk)

Tento citát je voľne stvorený podľa všeobecne známeho názoru Jara Filipa, ktorý sa pozeral na svet “cez svoje Windows”. Ako vieme velikáni sa vedia aj mýliť. Človeka má a občas ho aj chytí nezadržiteľná túžba vyraziť niekam von.

Skúšal som ako vyzerá okolie. Klatovjanka je otvorená len sporadicky a kúsok ďalej je už blato a ľad. Bankov – cesta od jazdeckého areálu je rozrýpaná od koní, plná bahna a v lese je už ľad. Alpinka – Diana, za golfovým ihriskom už začína ľad. Bahniť sa v bahne a ani padať na ľade už akosi gentlemanovi v zľahka postpubertálnom veku neprísluší. Takže opakovane vyrážame na juh.

Turisticky zdatnejší kolegovia vyleštili mačky, skontrolovali zásoby gypsu, naťukali do mobilov čísla záchranných služieb a vyrazili do raja na ľadopády. Cieľ Piecky v Slovenskom raji. Večer pozorne sledujem televízne noviny – v oblasti nebol hlásený zásah, takže asi prežili.

Ráno štartujem opusteným mestom. Na stanici sa pripájajú Boris a Zoli (zľava doprava). Boris je s nami prvý krát a zisťujeme, hlavne Zoli, že je to veľmi užitočný človek. Prináša mu z kasy železničnej stanice batoh čo tam zabudol. Pravdepodobne by sme mali zaviesť v rámci špecializácie funkciu kontrolóra. Bez písomného potvrdenia kontrolóra, že dotyčný starček nič nezabudol, by mu malo byť pokračovanie túry znemožnené.

Ako obvykle opúšťame Košice vlakom – ak si niekto myslí, že je to prejav nedôvery ku kvalitám a miere tolerancie tunajších vodičov – nemýli sa. V Nižnej Myšli nastupujeme. Ešte vidno zbytky nízkej oblačnosti, ale v Skároši sa už vyzliekame.

Opúšťame Slovensko, nerád priznávam, že bez slzy v oku ale v nádeji, že sa šťastne vrátime. Na planine by už mal podľa predpovede vyčíňať vietor v nárazoch až 50 km/hod. Južný teda v protismere ako sa patrí. Overujeme si to naslineným prstom ale necítiť ani vánok.

Spúšťame sa do Hollóházy a pristávame na námestíčku pred Balkón buffé. Už je skoro pol desiatej a napriek tomu, že má byť otvorené od desiatej tam ešte nikto nie je. Teda presnejšie okrem dvoch domácich nedočkavcov, čo nás ubezpečujú, že už tu dávno mal byť a naozaj za chvíľku už prichádza bufetár a s úsmevom otvára namiesto toho aby nás vyhnal, že si máme počkať.

Neviem kto všetko to bude čítať, takže radšej stručne – po občerstvení pokračujeme. Boris je bikom v týchto končinách prvý raz, takže odovzdávame know-how. Prefrčíme Füzérkomlósom a je pred nami krátke usilovné stúpanie a potom už miernejšie po odbočke na Füzér. Nedá nám neukázať Borisovi aj Koronaör panzió s jej usmievavou majiteľkou.

Jablkový a tvarohový koláč s pivom. Podivná kombinácia naplňajúca zásady správnej výživy. Doplní cukry, tekutiny aj minerály v primeranom množstve. Veľa rozprávame aby sme odvetrali prípadný zbytkový alkohol.

Na zjazde od Füzéru prvý krát cítime protivietor. Dole kopcom nevadí. Ťaháme ďalej na juhovýchod a rozhodujeme sa ukázať Borisovi kaštieľ čo mohol patriť mojej rodine ak by sa manželka narodila u tých správnych Károlyovcov. Žiaľ to boli len menovci i keď na druhej strane, teraz pred Veľkou nocou ak by ma naháňala upratovať tú obrovskú opachu ... Treba ale priznať, že kaštieľ a obrovský park okolo je pekný.

Vraciame sa na trasu a odtiaľto už ohraničeným cyklochodníkom pokračujeme do Mikóhazy. Halászlé (to snáď netreba prekladať), Jókai bableves (fazuľová polievka v prevedení typu božská mana) naplňajú naše žalúdky rozkošou. Opatrne riedime obsah žalúdka primeraným pitím a obraciame oči k nebesám s prosbou o uloženie k spánku. Nie každá prosba býva splnená, takže balíme a ideme ďalej.

Dolný a Horný Regméc a sme na hranici. Kasárne financov sú plne obsadené domorodým obyvateľstvom a susedná odpočiváreň pre cyklistov za 6 139 136,05 (európskych), 1 637 102,05 (štátnych) a 409 275,74 (obecných) našťastie Sk je nedobytná ako vždy. Viem, že ten rozpočet je nepochopiteľný. Mne by stačilo ak by sa niekto pokúsil vysvetliť tých 5 a 5 a 74 halierov. Uznávam, že Murphyho zákony účtovníctva tvrdia, že žiadny kontrolór nepodpíše záverečný účet deliteľný piatimi. Ale preháňať by sa to nemalo.

Prichádzame na stanicu. Ešte stále je pekne ale pomaly sa ochladzuje. Uvedomujeme si, že okrem toho zjazdíka z Füzéru sme sa s vetrom nestretli. Veľký Manitou bol na našej strane.

Príbeh spísal Pišta