1. deň – Marocchi a potom prechádzka Rivou. (35 km / 380 m / 380 m)

2. deň – Lago di Tenno, Canale, Rif.St.Pietro. (45 km / 1110 m / 1110 m)

3. deň – Mt.Baldo. (48 km / 630 m / 1980 m)

4. deň, upršaný – Riva del Garda.

5. deň – Mt.Pasubio (pešia túra) (22 km / 790 m / 790 m)

6. deň – Tremalzo. (45 km / 1500 m / 2160 m)

Počet pádov: 2 (Willy)

Počet tunelových incidentov: 1 (Pišta)

Počet úrazov: 0

Počet defektov: 1 (Pišta)

Takže voľba na tento rok bola jasná. Obzvlášť za seba som sa obával, že by ma už sestričky z geriatrie nepustili. Lago prešlo víťazne zo súťaže s levandulami Provensálska i divokosťou Čiernej Hory.

Zostava, ktorá sa vykryštalizovala sa skladala z Pištu, Ľuba, Zuzky, Silvie (zľava doprava) a Vila. Hneď po príchode robí Ľubo ramená na capo tutto Segattini, že talianov na MS vo futbale porazíme. Blahosklonný úsmev a prísľub flašky končí tento rozhovor. Chlapci občas trpia, že Talianska televízia nevenuje príliš pozornosť našim zápasom ale darí sa im to prežiť bez zjavnej újmy na zdraví.

Dievčatá, hrdinsky, obetavo a obdivuhodne napriek počasiu, ktoré im až tak neprialo, nám vytvorili obdivuhodný podporný tým. Nakrmili, poľutovali a každý večer trpezlivo vypočuli rozprávanie o našich hrdinských a nikdy nevídaných kúskoch. Patrí im za to naša vďaka. Ku cti im slúži, že si dokázali aj tak vytvoriť zaujímavý program i keď predstava o vylehávaní na lehátkach pri bazéne sa nesplnila.

Nám počasie prialo. Na začiatku nám dvakrát pohrozilo výdatným spôsobom, ale len na posledných pár sto metroch pred návratom, inak napriek obavám z výčinov počasia toho roku nad celou Europou prepršalo len jeden deň, ktorý sa aj tak hodil k odpočinku.

Tak teda ten fotbal s Talianmi sme vyhrali. Tam kdesi v diali na nás (možno) čaká vyhratá flaška a kúzelná krajina okolo Lago di Garda.